Od 14. apríla 2020 môže verejnosť na facebookovej stránke Gemersko-malohontského múzea sledovať vzdelávaciu aktivitu KRAJINA SPIEVA. Prostredníctvom krátkych videí predstavíme zvuky, vzhľad, základné charakteristiky i špecifiká živočíchov Gemera-Malohontu. Počas nasledujúcich dvoch týždňov budú predstavené zvuky vtákov (spevavce, sovy), obojživelníkov i cicavcov. Počas pracovných dní (14. – 17. apríl a 20. – 23. apríl) sa každý deň vždy o 9.00 hod. zverejní jedno video, celkovo je pripravených osem videí. Nadobudnuté vedomosti si môže verejnosť overiť vo vedomostnom kvíze, ktorý bude zverejnený počas víkendu.
Prostredníctvom prezentačnej aktivity KLENOTY MÚZEA predstavíme verejnosti predmety zo zbierkových fondov múzea – prírodné vedy (paleontológia, zoológia, botanika, geológia), archeológia, história, etnológia, história umenia, historický knižný fond, archív.
V sérii príspevkov nazrie verejnosť do práce múzejníkov počas terénnych výskumov. Vedecko-výskumná činnosť je jednou z mnohých činností slovenských múzeí. Bádanie v archívnych dokumentoch, rozhovory s pamätníkmi, pozorovania v teréne.
25. - 26. apríla 2020 o 13.00 hod. si verejnosť môže prečítať denník ornitológa, ktorý pripravila biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová z výskumov „Vtáčie spoločenstvá vodných nádrží Bottovo a Martinová“ a „Vtáčie spoločenstvá krajinného celku medzi tokmi Kaloša a Blh“.
27. apríla 2020 o 9.00 hod. prostredníctvom videoprezentácie predstavíme najnovšie archeologické výskumy Gemersko-malohontského múzea pod vedením archeológa PhDr. Alexandra Botoša. Nazrieme do výskumu na ul. Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote, kde bolo odkryté pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej (cca 1500 – 1100 pred Kr.), do výskumu zaniknutého pavlínskeho kláštora v Gombaseku, do výskumu na Maginhrade a iných.
Ak verejnosť nestihla navštíviť posledné výstavy – „Nieto majstra nad kováča...“ a „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“, môžu ich navštíviť na facebookovej stránke múzea aspoň prostredníctvom videoprehliadky.
https://www.facebook.com/283276671717772/videos/907841566304809/ - „Nieto majstra nad kováča...“ https://www.facebook.com/283276671717772/videos/2500967256820463/ - „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho...“
Gemersko-malohontské múzeum spolu s ďalšími kultúrnymi inštitúciami Banskobystrického samosprávneho kraja podalo pomocnú ruku pri zbere materiálu na výrobu rúšok. Zberná nádoba sa nachádza na nádvorí múzea od pondelka do piatku v čase od 9.00 do 14.00 hod. Materiál, ktorý chce verejnosť darovať (čo najhustejšia bavlna, ako napríklad staré plachty, obrusy, uteráky a podobne; gumičky, šnúrky alebo stužky), je potrebné zabaliť za použitia ochranných pomôcok do plastových tašiek alebo vriec a vložiť do označenej nádoby.
Pracovníci Gemersko-malohontského múzea ostávajú naďalej činní vo svojej práci a budú sa tešiť na prvých návštevníkov po znovuotvorení brán. Dovtedy nás sledujte na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Gemersko-malohontské múzeum
#gmmuzeum
Martina Oštrom Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a