S cieľom zachovať pôvodné technologické a výtvarné postupy používané pri výrobe súsekov aj skríň usporiadal Ústav pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine pod vedením akademického maliara Bohuslava Šippicha v rokoch 1926 - 1927 v Kyjaticiach prvý kurz výroby kyjatických hračiek. Medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vyrábané hračky patrili koníky a domáce zvieratá na kolieskach, vozík so záprahom, fúrik, kolíska, postieľka, zmenšené modely súsekov, no vyrábali sa aj stolíky a stoličky pre deti.
V roku 1934 bol pod vedením B. Šippicha v Kyjaticiach usporiadaný druhý kurz, no po jeho smrti bol predaj hračiek neorganizovaný a výroba začala pomaly upadať. V 40. rokoch 20. storočia predávalo hračky na jarmokoch v okolitých mestách, napríklad v Rimavskej Sobote, v Tisovci, už len niekoľko výrobcov. V roku 1977 pôsobili v Kyjaticiach ako poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo, absolventi kurzu z roku 1934.
Výrobky účastníkov kurzu z rokov 1926 a 1934, ako koníky, prasiatko, rybka, koník s vozíkom, či súsek sú prezentované v úvode výstavy.
Na ich tvorbu nadviazal v 70. rokoch 20. storočia výrobca ÚĽUV Anton Oboňa z Lazian pri Prievidzi, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil majstra ľudovej umeleckej výroby Rudolfa Stehlíka (1940 – 2010) z Veľkých Teriakoviec. V 2. polovici 80. rokov 20. storočia sa začal výrobe kyjatických hračiek venovať Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
V súčasnosti v regióne Gemer-Malohont pôsobí jediný výrobca – Ladislav Hedvigi, pochádzajúci z Rimavských Zalužian. Ním zhotovené hračky, ktorých výrobu štipendiom podporil Fond na podporu umenia, tvoria hlavnú náplň výstavy.
Ladislav Hedvigi sa svojou tvorbou snaží nadviazať najmä na dielo Rudolfa Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Výrobe kyjatických hračiek sa začal venovať v roku 2012 po tom, čo ho zaujala predovšetkým ich ornamentálna výzdoba. Pri výrobe v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických postupov, ktoré sa snažil získať pomocou literatúry, terénnym výskumom, no i štúdiom v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Výrobu kyjatických hračiek L. Hedvigi prezentoval v roku 2016 aj za hranicami Slovenska, keď v Poľsku získal ocenenie v súťaži Tradičná hračka. V tom istom roku nadviazal tiež spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, kde pravidelne predkladá svoje výrobky na posúdenie výtvarnej komisii. V roku 2019 získal certifikát Regionálny produkt Gemer-Malohont a v tom istom roku na základe jeho žiadosti Úrad priemyselného vlastníctva SR zapísal kyjatické hračky do zoznamu chránených označení pôvodu výrobku.
Okrem tradičného sortimentu, teda koníkov a kohútikov na kolieskach, postieľok, kolísok, detských stoličiek, koníkov – odrážadiel a zmenšených modelov súsekov, zhotovuje L. Hedvigi tiež rôzne dekoračné predmety zdobené kyjatickým ornamentom, ako svietniky, zrkadielka, či šperkovnice.
Kyjatice patrili v 20. – 30. rokoch 20. storočia popri Starej Turej na západnom Slovensku a Kunešove pri Kremnici k najvýznamnejším centrám výroby drevených hračiek na Slovensku. Kyjatické hračky tak radíme k významnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska.
Mgr. Ľudmila Pulišová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a