Gusztáv Liszkay (1843 Drienčany – 1889 Banská Štiavnica) študoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, pričom štúdium v odbore baníctvo a hutníctvo ukončil na Baníckej škole v Banskej Štiavnici. Bol to významný banský inžinier, odborník v oblasti hutníctva, geológ, tajomník Uhorskej geologickej spoločnosti. Ako popredný mešťan Banskej Štiavnice sa stal tiež členom prípravného výboru budúceho Dobrovoľného hasičského zboru vo funkcii zapisovateľa a zástupcu banskej komory. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Štiavnici.
Po tom, čo opustil rodný Gemer-Malohont, bol Gusztáv Liszkay v roku 1873 poverený vedením Baníckej školy v Banskej Štiavnici, kde zároveň pôsobil ako odborný učiteľ baníctva. Keďže dovtedy študenti nemali k dispozícii komplexné učebné texty, jeho úlohou bolo pripraviť vhodné učebnice. Upravil a zosumarizoval tak texty svojich prednášok, ktoré predložil na posúdenie Banskému riaditeľstvu v Banskej Štiavnici s prosbou, aby mohli byť používané medzi žiakmi, kým nedôjde k ich knižnému vydaniu. Riaditeľstvo Liszkayovej žiadosti vyhovelo, a tak vzniklo v roku 1874 rukopisné dielo Náuka o baníctve, ktoré bolo určené pre študentov aj pre verejnosť.
Rukopis Náuka o baníctve obsahuje predslov a úvod, po ktorom nasledujú jednotlivé kapitoly venujúce sa teórii baníctva. Tú autor rozdeľuje na jedenásť častí, obsahujúcich poznatky o ložiskách, dobývaní rúd, o ťažbe, o manažmente bane, o udržiavaní bane, o vetraní a odvodňovaní, či o banskom inžinierstve. Písaný text je zároveň na viacerých miestach doplnený vlastnoručnými autorovými kresbami. Ako taký sa stal predlohou pre tlačenú verziu, ktorá vyšla po niekoľkých úpravách v roku 1878.
Mgr. Ľudmila Pulišová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a