Najvyššiu návštevnosť sme zaznamenali v mesiacoch júl a august, čo je paradoxom oproti minulým rokom, kedy v tomto letnom a prázdninovom čase návštevnosť v múzeu skôr klesala. V roku 2020 prišlo v júli 1 932 návštevníkov a auguste 1 768. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 500 sme zaznamenali iba počas troch mesiacov v roku, z nich najviac v septembri, a to 773 návštevníkov. Nízka návštevnosť bývala zvyčajne v prvom a poslednom mesiaci (pod 500). V roku 2019 to tak bolo, ale v roku 2020 v mesiaci december evidujeme iba 41 návštevníkov. Pochopiteľne, je to mesiac, kde býva najmenej pracovných dní, ale v uplynulom roku nás v decembri postihla posledná etapa celoplošného lockdownu z dôvodu pandémie Covid-19 a od 19. decembra 2020 sa už brány múzea do konca roka neotvorili.
Pre návštevníkov, ktorí mohli do priestorov múzea vstupovať len v rúškach a za prísnych protiepidemiologických opatrení, boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo 9 výstav. Verejnosti boli ich obsahom priblížené rôznorodé témy. Prvou témou bolo potápanie a meranie času pod vodou na výstave „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho“ z Revúcej. Návštevníci ju mohli vidieť iba necelý mesiac, nakoľko do jej trvania zasiahol prvý lockdown. Každoročne sa opakujúcou je téma vesmíru na výstave „Vesmír očami detí“, ktorá bola verejnosti prístupná z vyššie uvedeného dôvodu iba jeden týždeň. Už tieto skutočnosti sa začali podpisovať na predpokladanej nízkej ročnej návštevnosti múzea. Výstavy, ktoré sme realizovali tesne pred letnou sezónou, mali prekvapivo značne vysokú návštevnosť. Na grafiku a kresbu je zameraná výstava mladej autorky z Rimavskej Bane Šarloty Bottovej, ktorá prezentuje jej tvorbu. Táto výstava bola v roku 2020 najnavštevovanejšou (do 31. decembra ju navštívilo spolu 1 029 návštevníkov). Výstava stále trvá a návštevníci si ju môžu pozrieť v priestoroch múzea ešte do 15. marca 2021.
Druhú najvyššiu návštevnosť evidujeme pri výstave „Bionika. Príroda na to prišla prvá“, a to až 827. Výstava trvala takmer štyri mesiace a ak toto číslo porovnáme s ďalšou výstavou „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“, ktorá trvala iba dva mesiace s návštevnosťou 609 návštevníkov, tak z tohto pohľadu práve téma hračiek zaujala našich priaznivcov najviac.
Výstavy, ktoré sme realizovali bližšie ku koncu roku boli opäť poznačené pandémiou a opatreniami. V roku 2020 uplynulo 190 rokov od narodenia zakladateľa a prvého riaditeľa múzea Jánosa Fábryho. Na začiatok októbra bola naplánovaná vernisáž jeho jubilejnej výstavy. S poľutovaním konštatujeme, že práve takúto pre múzeum obzvlášť obsahovo cennú výstavu opäť ovplyvnila pandémia. Kvôli nej bola dokonca ohrozená aj samotná jej realizácia. Nakoniec sa múzeum rozhodlo, že takúto výstavu zrealizuje, avšak verejnosti mohla byť sprístupnená bez vernisáže. Z dôvodu prísnych opatrení túto výstavu do konca roka videlo iba 45 návštevníkov. Výstava pokračuje aj v roku 2021, záujemcom je k dispozícii do konca augusta. Najmenej návštevníkov (21) zaznamenávame pri výstave „Najkrajšie kŕmidlo – X. ročník“.
V zložitej situácii roku 2020 sme sa snažili udržať pestrosť aj v ponuke podujatí, ktoré sa za predpokladu dodržiavania opatrení dali zrealizovať. Treba povedať, že mnohé z výchovno-vzdelávacích, ale aj animačných programov sú určené pre skupiny žiakov a študentov, nakoľko korešpondujú s vyučovacími osnovami. V roku 2020 žiaci a študenti v značnej časti roka nemohli navštevovať školy, a toto sa podpísalo aj na možnostiach múzea.
Môžeme skonštatovať, že v tejto oblasti najintenzívnejšími boli mesiace na začiatku roka (január a február). V januári a februári sme realizovali spolu 36 rôznych aktivít. Bezpochyby k najzaujímavejším patrila sprievodná aktivita k výstave o Istvánovi Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty –detektor zaujímavostí“. Značný úspech zaznamenala aj sprievodná aktivita k výstave o kováčskom remesle pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni... Mladý dizajnér a návrhár“. Jej využitie v polovici marca zastavila pandémia. Vysoký počet podujatí sme zrealizovali v mesiaci september, bolo ich až 17. Medzi nimi aj čoraz viac populárny Svetový deň cestovného ruchu, na ktorom sa zúčastnilo 54 účastníkov.
Sprievodné aktivity, viazané na stále expozície sa v roku 2020 realizovali vzhľadom k zložitej situácii v menšej miere, ako v predchádzajúcich rokoch. Pre žiakov a študentov sme realizovali iba tri témy v tejto oblasti, a to „Virtuálnu archeológiu“, „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“ a „Osobnosti regiónu“. V priestoroch múzea bolo realizovaných spolu v roku 2020 vyše 80 rôznorodých aktivít.
Obmedzené možnosti reálneho sveta otvorili možnosti vo svete virtuálnom. Od 9. marca, kedy sa brány múzea na 64 dní zavreli pre verejnosť po prvýkrát, sme sa začali orientovať na online priestor. Na sociálnych sieťach sme v roku 2020 uverejnili spolu takmer 300 príspevkov na rôzne témy. Boli medzi nimi výchovno-vzdelávacie, ale aj kultúrno-spoločenské príspevky. Značne najbohatšou časťou tejto sféry boli tematické celky, ako napríklad „Klenoty múzea, Máj - lásky čas, či Veľká noc“. Spolu ich bolo až osem.
Najrozsiahlejší bol celok „Klenoty múzea“ s 38 príspevkami. Pre našich priaznivcov boli zaujímavé aj rôzne kvízy a súťaže, ale aj praktické informácie o znovuotvorení múzea, víkendové upútavky či informácie o prácach a rekonštrukciách v priestoroch múzea. Rovnako populárne boli aj príspevky o obsahu výstav sprístupnených v priestoroch múzea, aby sa aspoň touto cestou dostali k návštevníkovi. Aj v tejto oblasti sme ponúkali verejnosti rôzne múzejno-pedagogické aktivity, ako sú tvorivé dielne, či hádanky a úlohy.
Najväčšiu popularitu zaznamenalo hlasovanie o najsympatickejšie kŕmidlo, ktoré malo spolu takmer 5 tisíc priaznivcov, ktorí sa či už sledovaním alebo priamo hlasovaním zapojili. Múzeum bolo celkom v uplynulom roku pre verejnosť zatvorené 88 dní.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba Zborník Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont, v roku 2020 bol vydaný už 16. ročník. Múzeum vydalo aj publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a v septembri sa uskutočnila za prísnych bezpečnostných opatrení jej prezentácia, na ktorej sa zúčastnilo 56 poslucháčov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum plánovalo sprístupniť už vo februári 2021 je výstava „Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme“. Vzhľadom k aktuálnej situácii je zatiaľ jej otvorenie preložené na neurčito. Prírodovedne bude zameraná ešte jedna výstava, a to konkrétne o živote sysľov. Veľkonočné sviatky si na jar pripomenieme výstavou „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. V roku 2021 pripravujeme pre verejnosť aj niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Určite bude takou výstava s názvom „Exotika v múzeu“, ale aj výstava pripomínajúca 750. výročie prvej písomnej zmienky o Rimavskej Sobote, rovnako aj výstava „Biológia vzrušenia“. Život akademického maliara Rudolfa Krivoša (1933 – 2020), rodáka z Tisovca, predstavíme na rovnomennej výstave. Nebude chýbať ani tradičná súťažná prehliadka výtvarnej detskej tvorby s rómskou tematikou „Romano dživipen – Rómsky život“.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum zvyčajne pripravuje pre svojich návštevníkov, malo do roku 2020 najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. V roku 2021 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav. Realizácia všetkých podujatí a výstav v roku 2021 bude výrazne determinovaná aktuálnou epidemiologickou situáciou v súvislosti s ochorením Covid-19.
V roku 2021 plánuje múzeum vydať až päť titulov, medzi nimi nebude chýbať 17. ročník zborníka Gemer-Malohont. Okrem toho to budú aj rôzne katalógy k výstavám, ako János Fábry (1830 – 1907), Pôvab kraslíc a iné.
V roku 2019 sa výrazne zmenila otváracia doba, a je nasledovná: jún – september (letná sezóna): utorok – piatok 9:00 – 18:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 18:00; október – máj: utorok – piatok 9:00 – 17:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 17:00. V pondelok počas roka je múzeum pre verejnosť zatvorené.
Od decembra 2020 návštevníci múzea môžu platbu za vstupné realizovať bezkontaktne, t. j prostredníctvom platobného terminálu. Od 1. januára 2021 sa zmenila výška vstupného – dospelí: 4 €; deti, študenti, dôchodcovia a ZŤP: 2 €; deti do 6 rokov: zdarma. Pribudlo rodinné vstupné a zľavy pre skupiny nad 10 osôb.
Všetky aktuálne informácie, tak o výstavách, o sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na novej internetovej stránke múzea www.gmmuzeum.sk, ktorá má od 1. februára 2021 modernejšiu podobu.
Múzeum je aktuálne zatvorené (od 19. decembra 2020), avšak môžete ho „navštíviť“ prostredníctvom sociálnych sietí Facebook (Gemersko-malohontské múzeum) a Instagram (#gmmuzeum.sk).
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.