Programová skladba korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Prvý deň bol venovaný prírode, hlavne biológii, o ktorej rozprávala biologička múzea. Osobitná pozornosť bola venovaná skamenelinám, jednu si deti mohli aj odliať pre seba ako suvenír. Bezpochyby veľkým zážitkom bolo krúžkovanie mladého sokola, ktorý vypadol z rodičovského hniezda a v súčasnosti sa zotavuje v stacionári na CHKO Cerová vrchovina. Odtiaľ ho pre túto príležitosť priniesla Ing. Veronika Rízová a po aplikácii krúžku ho vzala späť. Deti takto mohli vidieť ako vyzerá krúžkovanie vtákov v praxi.
Druhý deň bol spojený s tajomstvami ukrytými pod zemou, pretože v nej ich objavuje archeológ. Do tejto témy sa deti ponorili v utorok s archeológom múzea. Veľký úspech mala experimentálna časť programu, kde v pomyselnom archeologickom nálezisku hľadali tajomstvá v ňom ukryté, s využitím moderných technológií. Nájdené poklady v podobe mince si odniesli so sebou. Okrem toho sa zoznámili aj s postupom pri rekonštrukcii rozbitých nádob, učili sa ako nájsť úlomky patriace k sebe a ako ich následne zlepiť.
Streda patrila vidieckemu životu a šikovným rukám našich predkov. Túto etnologickú časť programu deťom predstavila etnologička múzea. Silnou zložkou minulosti regiónu Gemer-Malohont je hrnčiarstvo. Hrnčiari kedysi vyrábali rôznorodé hrnčiarske výrobky a vyvážali ich ďaleko za hranice Gemera. V tento deň bola tvorivá časť zameraná hlavne na dekór. Deti si vlastnoručne vymaľovali terakotovú vázičku takými ornamentmi, aké kedysi používali gemerskí hrnčiari. Vyzdobená vázička im zostala ako suvenír. Okrem toho si ku vázičke mohli vytvoriť aj evidenčnú kartu, tak ako sa to robí v múzejnej praxi.
Spolu s historičkou múzea sa vo štvrtok deti zamerali nielen na históriu múzea a budovy múzea, ale aj nášho mesta. Súčasťou programu bola vzdelávacia hra „Spomienky Jánosa Fábryho. Denník“, zameraná na zakladateľa múzea profesora Jánosa Fábryho. Tento zošit plný zaujímavostí a úloh si deti odniesli ako suvenír. Informácie v ňom ukryté im môžu byť v budúcnosti nápomocné v škole. Interaktívnou časťou bola hra vo forme „Myšlienková mapa“. Ústrednou témou bol tiež život a dielo Jánosa Fábryho a deti si tu mohli zopakovať, čo sa o tejto významnej osobnosti dozvedeli na výstave. Kvôli nepriaznivému počasiu nebolo možné realizovať plánovanú prechádzku historickou časťou mesta Rimavská Sobota, so zreteľom na historické budovy a zaujímavosti. Historička múzea ich preto pomyselne previedla mestom iba prostredníctvom fotografií.
Výtvarné umenie uzavrelo pestrú paletu múzejných činností, ktoré sme sa pokúsili priblížiť účastníkom aktivity. Posledný deň bol zameraný na významných maliarov regiónu v minulosti. Historička umenia však priblížila deťom aj súčasné umenie a to formou workshopu so súčasnou maliarkou Radkou Tvrdoňovou. Radka Tvrdoňová je autorkou spoločenskej kartovej hry „Karty Malohontu“ a ilustrovala detskú knihu „Jeleňatý a kravatý“, ktorá sa stala knihou roka 2019. Deti si pod jej vedením vyrábali rôznorodé papierové plastiky vtáčikov na drôtenej konštrukcii. Na záver si ich vymaľovali podľa predlohy a odniesli so sebou na pamiatku.
Okrem toho každý deň bola súčasťou programu prehliadka tej časti stálej expozície, ktorej téme sa daný deň venoval. Podrobne im ju predstavili kurátori fondov, niektoré dni bola v tom zahrnutá aj zábavná časť. V etnológii to boli „Remeslá v kocke“. Interaktívna pomôcka v stálej expozícii priblížila deťom vybrané ľudové remeslá a zamestnania. Vo výtvarnom umení sa deti zahrali s hrou „Nájdi a identifikuj“, kde pomocou malých častí obrazov v pracovnom liste hľadali a identifikovali obrazy v galérii múzea.
Bezpochyby zaujímavou bola aj možnosť nahliadnuť do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeách. Deti sa osobne zoznámili s riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou, ktorá ich pozvala k sebe do kancelárie a všeličo zaujímavé im porozprávala o svojej práci. Deťom sa to veľmi páčilo.
Veľmi nás teší pozitívna spätná väzba nielen od detí, ale aj od rodičov a veríme, že takto koncipovaný program umožnil deťom počas piatich júlových dní nielen oddychovať, ale hravou formou získať aj mnohé vedomosti.
Aktivita bola realizovaná v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami v súvislosti s ochorením Covid-19.
PhDr. Elena Lindisová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-