V doobedňajších hodinách sa študentom predstaví Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER. Organizácia predstaví svoju činnosť, najúspešnejšie projekty v oblasti rozvoja cestovného ruchu a zároveň ponúkne tipy na výlety v Gemeri a Malohonte. Súčasťou prezentácie je aj animačný program s názvom Cestou necestou. Cieľom aktivity je obohatiť vedomosti účastníkov o krásach regiónu Gemer-Malohont a zintenzívniť zážitok z vypočutej prezentácie, formou tzv. myšlienkovej mapy. Pri jej zostavovaní sme sa zamerali na to, aby prostredníctvom vybraných hesiel a vytýčenej turistickej trasy v regióne, mohli vo výslednej podobe účastníci vidieť, koľko zaujímavostí sa tu nachádza. Takáto forma vedie k nenútenému poznávaniu a rozširovaniu rozhľadu o krásach regiónu.
O 16.00 hod. privítame v priestoroch múzea Ing. Janu Šmídtovú zo Správy Národného parku Muránska planina, ktorá nám vo svojej prednáške predstaví Muránsku planinu a jej turistické miesta. O 17.00 hod. biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová prevedie návštevníkov výstavou Syseľ.
Za Svetový deň cestovného ruchu je oficiálne vyhlásený 27. september. Oslavuje sa od roku 1979 na základe rozhodnutia Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO). V tento deň sa symbolicky končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej pologuli. Gemersko-malohontské múzeum ukončuje turistickú sezónu 30. septembra 2021 (štvrtok). Po tomto termíne (od 1. októbra) bude múzeum otvorené v utorok až piatok od 9.00 do 17.00 hod., počas víkendov od 13.00 do 17.00 hod.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.