Po každom zvonení a pretočení ručičiek hodín vstupuje postupne do portálu jedna z 12 nehovoriacich postáv, symbolizujúcich najdôležitejšie etapy dejín baníckej Rožňavy: pastier, ostrihomský arcibiskup Ladomír, nemeckí baníci, banícky cech, Rožňavská Metercia, Turek, Banská akadémia,
Emanuel Andrássy – Železný gróf, Rimamuráň, Československý štát, socializmus, porevolučný baník. Po odchode poslednej dvanástej postavy už Smrtka nezazvoní – hodina dvanásta už totiž odbila. Na javisko prichádza postava Osud, ktorej dialóg so Smrtkou vyznie v prospech propagácie expozícií Baníckeho múzea v Rožňave.
Pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave sa s Rožňavským živým baníckym orlojom predstavili niekoľkokrát. Prvýkrát vystúpili 23. júna 2006 v Košiciach ako hostia Východoslovenského múzea v

programe Svätojánskej noci. V roku 2007 sa vystúpenie uskutočnilo dvakrát – v apríli v rámci otvorenia výstav Baníckeho múzea na Bratislavskom hrade a v novembri v Rožňave v rámci konferencie pri príležitosti 520. výročia založenia Zväzu hornouhorských banských miest. Naposledy, v pozmenenom obsadení, bolo predstavenie uvedené v septembri 2017 pri príležitosti slávnostného spustenia obnovenej fontány s baníckym orlojom v Rožňave.
Sylvia Holečková,
Banícke múzeum v Rožňave
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa