Prvý a druhý deň bude venovaný etnológii. S etnologičkou múzea budú spoznávať svet detí v minulosti - detské hry, hračky, ale aj aké domáce práce vykonávali. Naučia sa detskú ľudovú hru Helička a vyskúšajú si skákanie cez gumu. V tvorivej dielni si dievčatá vyrobia handričkovú bábiku a chlapci si vyrobia vŕbovú píšťalku. Vyrábať budú aj papierové zvieratká s kyjatickými motívmi a hlinené píšťalky.
V nasledujúci deň absolvujú deti tkáčsku dielňu s tkáčmi Ľubomírou Žilkovou a Martinom Felbabom z Kokavy nad Rimavicou. Spoznajú pradiarenské a tkáčske náradie, vyskúšajú si prácu s krosnami. Pomocou tkáčskych doštičiek si vyrobia tkaničku – náramok na ruku. Tiež budú pliesť švihadlo. V poobedňajších hodinách navštívia knižnicu múzea a depozitár plný historických kníh. Každé dieťa dostane špeciálny čitateľský preukaz, na ktorý si bude môcť vypožičať knihu a v študovni spoznávať jej obsah.
Na tretí deň sa deti stanú archeológmi. Na improvizovanom archeologickom nálezisku si vyskúšajú odkrývanie improvizovaných archeologických nálezov, vyhľadávanie, ako aj fotografickú a kresebnú dokumentáciu archeologických nálezov a situácii. Vyskúšajú si aj vyhľadávanie archeologických nálezov pomocou detektoru kovov. Vyhľadávané budú epoxidové repliky bronzových záveskov. S konzervátorkou si vyskúšajú ošetrenie, konzervovanie a rekonštrukciu keramických archeologických nálezov. Záver dňa bude venovaný dokumentárnym filmom z cyklu Stopy dávnej minulosti.
Štvrtý deň bude venovaný histórii. S historičkou múzea budú spoznávať predmety dávnej minulosti. V tvorivej dielni sa zahrajú na krajčírov a zhotovia si záložku do knihy, inšpirovanú tradičnými ornamentmi z maďarských ľudových odevov regiónov Kalocsa a Matyó. S riaditeľkou múzea navštívia Námestie M. Tompu a Hlavné námestie Rimavskej Soboty.
Prírodnými vedami sa uzavrie pestrá paleta múzejných činností. Deti spoznajú prácu biologičky v múzeu – získavanie zbierkových predmetov a ich evidencia, práca v teréne či príprava výstav. V kvíze Malý prírodovedec budú deti riešiť úlohy na spoznávanie rôznych druhov živočíchov a rastlín s pomocou pomôcok na určovanie – lupy, ďalekohľadu, určovacích kľúčov. V tvorivej dielni si vyhotovia vlastný odliatok stopy živočícha.
Cieľom letných aktivít je získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.