Múzeum si rýchlo našlo svojich fanúšikov. Za prvé štyri mesiace ho navštívilo viac ako 700 návštevníkov, pridali sa aj prvé základné školy a múzeum zaznamenalo aj mediálny záujem – reportáže o ňom odvysielali TV Markíza, RTVS, dokonca aj rozsiahlejšiu reportáž v relácii Slovensko v obrazoch, i Rádio Slovensko, Regina a regionálne médiá.
V súčasnosti múzeum už druhý mesiac nefunguje. Dobrovoľníci ho odmietajú otvoriť, kým primátor mesta neprestane robiť obštrukcie, spochybňovať nájomnú zmluvu a nevysvetlí okolnosti, keď sa bez vedomia nájomcu vlámal do budovy a nechal vymeniť zámky za iné.
---
Múzeum bolo od septembra do decembra 2022 otvorené každú sobotu a tešilo sa záujmu návštevníkov. Deň pred Vianocami (23.12.2022) odrazu začali problémy s mestom Hnúšťa, resp. s jeho novým primátorom Martinom Pliešovským. Ten predsedníčke združenia Marianne Balaškovej telefonicky oznámil, že im nechal vyvŕtať staré zámky a vymeniť za nové. Ako dôvod výmeny najprv uviedol, že do múzea zaznamenal pokus o vlámanie. Budovu si dobrovoľníci našli s vymenenými zámkami, avšak bez akýchkoľvek náznakov pokusu o vlámanie. Nič z múzea nezmizlo. Jediný, kto do múzea nelegálne vošiel, bol primátor Hnúšte.
Počas vianočných sviatkov bolo múzeum zatvorené, a tak si predsedníčka išla k primátorovi po nové kľúče až v januári. Z tých dostala iba jednu kópiu. Primátor tvrdil, že v budove došlo k pokusu o vlámanie, preto dal vymeniť zámky bez vedomia nájomcu. Na otázku, prečo neprivolal nájomcu, alebo políciu jej odpovedal, že privolal mestskú políciu. Dodal, že nájomná zmluva sa mu nepozdáva a že by v nej chcel niečo zmeniť. Predsedníčka združenia odpovedala, že sa prípadnej aktualizácii nájomnej zmluvy nebráni, nech pošle písomne návrh na zmeny, tak ako to zmluva umožňuje a vyjadrí sa k tomu.
„Keď sme si to preverovali, vysvitlo, že mestská polícia však o žiadnom pokuse o vlámanie do múzea nemala žiadnu vedomosť. Primátor Pliešovský na hulváta klamal. Na dverách nie sú badateľné žiadne známky po pokuse o vlámaní. Už skutočnosť, že neprivolal políciu, ani nájomcu ilustruje, že sa do múzea vlámal za iným účelom. Rovnako je podozrivé, že sa to stalo deň pred Vianocami. Myslíme si, že hľadal v múzeu niečo, na základe čoho by nás z múzea mohol vyštvať a keď to nenašiel, vymyslel si príhodu o tom, že sa nám tam chcel niekto vlámať. Ktorý zlodej by vŕtal zámky v budove, ktorá má veľké sklenené okná na dverách?“ pýta sa zakladateľ múzea a člen o. z. Horná Rimava Roman Lebeda.
S rovnakými otázkami navštívil 28.2.2023 Lebeda aj mestské zastupiteľstvo, kde sa primátora opýtal na okolnosti údajného pokusu o vlámanie a výmeny zámkov. Tam už Pliešovský nespomínal pokus o vlámanie, ale údajne neplatnú zmluvu. „Nie je tam žiadny nájomca,“ vyjadril sa Pliešovský. Zmluva, ktorú občianske združenie zaslalo v prílohe tlačovej správy konštatuje dobu nájomného vzťahu do roku 2031.
„Toto tvrdenie je ďalšie zbrklo vymyslené klamstvo primátora Pliešovského. Ak by mesto Hnúšťa naozaj malo nejaký problém so zmluvou, prečo namiesto výmeny zámkov neoslovilo vedenie združenia? Rovnako Pliešovského tvrdenia popiera skutočnosť, že mesto Hnúšťa vystavilo v decembri 2022 faktúru za nájomné, ktorú podpísal sám primátor. Združenie ju obratom uhradilo v časovej lehote,“ dodáva Lebeda.
Na otázku, z akého dôvodu teda mesto Hnúšťa združeniu v decembri poslalo Hornej Rimave faktúru za nájom za rok 2022, ak by zmluva nebola platná, ktorú navyše podpísal sám primátor. Pliešovský na konci februára na verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva odpovedal: „Nepamätám si čo bolo v decembri.“ Rovnako nie je jasné, prečo predsedníčke združenia Balaškovej vydal v januári jednu kópiu kľúčov od budovy, pokiaľ tvrdí, že zmluva nie je platná. Tiež nie je jasné, prečo údajnú neplatnosť zmluvy neriešil s predsedníčkou občianskeho združenia, ale nariadil výmenu zámkov v múzeu bez vedomia nájomcu.
Na zasadnutí zastupiteľstva k téme vystúpila aj poslankyňa MsZ Miroslava Vargová, ktorá sa zaoberá projektmi EU. Spochybnila tvrdenia primátora a potvrdila, že si je istá, že sa schvaľovala v zastupiteľstve dlhodobá nájomná zmluva a bez toho by združenie nedostalo nikdy financie z grantu. Primátor ale už pristihnutý pri klamstve opakoval iba: „Treba si naštudovať zmluvy.“
Vzhľadom na skutočnosť, že primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský tvrdí, že združenie nemá platnú nájomnú zmluvu, Horná Rimava až do vyriešenia situácie prerušila prevádzku múzea.
„Robíme to ako dobrovoľníci, zadarmo. V muzeálnej zbierke máme predmety za vlastných viac ako 10-tisíc eur. Úspešným projektom sme zhodnotili budovu mesta o takmer 40-tisíc eur. Vstup do múzea je zadarmo, platí sa len za vstup do podzemia, pretože za ten my musíme platiť ďalej. Robíme zadarmo rozvoj cestovného ruchu a primátor nám vymieňa zámky a klame, že nemáme platnú zmluvu. V takomto prostredí odmietame ďalej múzeum prevádzkovať, kým sa nám primátor neospravedlní za vlámanie do prenajatých priestorov a klamstvá o neplatnej zmluve a neodovzdá nám všetky kópie kľúčov od budovy, za ktorú riadne platíme nájom. Zmluva jasne hovorí, že je uzavretá do roku 2031,“ uviedol zakladateľ múzea Roman Lebeda.
Lebeda zdôraznil, že nejde o konanie mesta, iba o konanie zo strany osoby primátora. „Zo strany mestských poslancov vnímame, že múzeum v meste vítajú, vo februári 2023 dokonca podporili prevádzku múzea sumou 800 eur. Aj toto uznesenie primátor podpísal, preto jeho konanie považujeme za zmätočné i nesvojprávne,“ dodáva Lebeda.
Občianske združenie Horná Rimava pracuje na rozvoji chudobného regiónu okresu Rimavská Sobota už od roku 2007. Za 16 rokov činnosti zorganizovalo viac ako 100 hudobných koncertov, spoločenských a športových podujatí, vrátane bežeckých pretekov s medzinárodnou účasťou. Z grantov a vlastných členských príspevkov zachránilo ruinu historického kamenného mosta, otvorilo prvý útulok pre psy v okrese Rimavská Sobota a v roku 2022 otvorilo banské múzeum so vstupmi do banského podzemia.
„Toto všetko robíme zadarmo ako dobrovoľníci a odmietame, aby si primátor riešil svoje osobné spory s členmi útokmi na našu prácu. Je to hanba, aby ten, čo nás má najviac podporovať, nám najviac škodil,“ zakončil zakladateľ múzea Roman Lebeda.
--
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-