Múzeum si rýchlo našlo svojich fanúšikov. Za prvé štyri mesiace ho navštívilo viac ako 700 návštevníkov, pridali sa aj prvé základné školy a múzeum zaznamenalo aj mediálny záujem – reportáže o ňom odvysielali TV Markíza, RTVS, dokonca aj rozsiahlejšiu reportáž v relácii Slovensko v obrazoch, i Rádio Slovensko, Regina a regionálne médiá.
V súčasnosti múzeum už druhý mesiac nefunguje. Dobrovoľníci ho odmietajú otvoriť, kým primátor mesta neprestane robiť obštrukcie, spochybňovať nájomnú zmluvu a nevysvetlí okolnosti, keď sa bez vedomia nájomcu vlámal do budovy a nechal vymeniť zámky za iné.
---
Múzeum bolo od septembra do decembra 2022 otvorené každú sobotu a tešilo sa záujmu návštevníkov. Deň pred Vianocami (23.12.2022) odrazu začali problémy s mestom Hnúšťa, resp. s jeho novým primátorom Martinom Pliešovským. Ten predsedníčke združenia Marianne Balaškovej telefonicky oznámil, že im nechal vyvŕtať staré zámky a vymeniť za nové. Ako dôvod výmeny najprv uviedol, že do múzea zaznamenal pokus o vlámanie. Budovu si dobrovoľníci našli s vymenenými zámkami, avšak bez akýchkoľvek náznakov pokusu o vlámanie. Nič z múzea nezmizlo. Jediný, kto do múzea nelegálne vošiel, bol primátor Hnúšte.
Počas vianočných sviatkov bolo múzeum zatvorené, a tak si predsedníčka išla k primátorovi po nové kľúče až v januári. Z tých dostala iba jednu kópiu. Primátor tvrdil, že v budove došlo k pokusu o vlámanie, preto dal vymeniť zámky bez vedomia nájomcu. Na otázku, prečo neprivolal nájomcu, alebo políciu jej odpovedal, že privolal mestskú políciu. Dodal, že nájomná zmluva sa mu nepozdáva a že by v nej chcel niečo zmeniť. Predsedníčka združenia odpovedala, že sa prípadnej aktualizácii nájomnej zmluvy nebráni, nech pošle písomne návrh na zmeny, tak ako to zmluva umožňuje a vyjadrí sa k tomu.
„Keď sme si to preverovali, vysvitlo, že mestská polícia však o žiadnom pokuse o vlámanie do múzea nemala žiadnu vedomosť. Primátor Pliešovský na hulváta klamal. Na dverách nie sú badateľné žiadne známky po pokuse o vlámaní. Už skutočnosť, že neprivolal políciu, ani nájomcu ilustruje, že sa do múzea vlámal za iným účelom. Rovnako je podozrivé, že sa to stalo deň pred Vianocami. Myslíme si, že hľadal v múzeu niečo, na základe čoho by nás z múzea mohol vyštvať a keď to nenašiel, vymyslel si príhodu o tom, že sa nám tam chcel niekto vlámať. Ktorý zlodej by vŕtal zámky v budove, ktorá má veľké sklenené okná na dverách?“ pýta sa zakladateľ múzea a člen o. z. Horná Rimava Roman Lebeda.
S rovnakými otázkami navštívil 28.2.2023 Lebeda aj mestské zastupiteľstvo, kde sa primátora opýtal na okolnosti údajného pokusu o vlámanie a výmeny zámkov. Tam už Pliešovský nespomínal pokus o vlámanie, ale údajne neplatnú zmluvu. „Nie je tam žiadny nájomca,“ vyjadril sa Pliešovský. Zmluva, ktorú občianske združenie zaslalo v prílohe tlačovej správy konštatuje dobu nájomného vzťahu do roku 2031.
„Toto tvrdenie je ďalšie zbrklo vymyslené klamstvo primátora Pliešovského. Ak by mesto Hnúšťa naozaj malo nejaký problém so zmluvou, prečo namiesto výmeny zámkov neoslovilo vedenie združenia? Rovnako Pliešovského tvrdenia popiera skutočnosť, že mesto Hnúšťa vystavilo v decembri 2022 faktúru za nájomné, ktorú podpísal sám primátor. Združenie ju obratom uhradilo v časovej lehote,“ dodáva Lebeda.
Na otázku, z akého dôvodu teda mesto Hnúšťa združeniu v decembri poslalo Hornej Rimave faktúru za nájom za rok 2022, ak by zmluva nebola platná, ktorú navyše podpísal sám primátor. Pliešovský na konci februára na verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva odpovedal: „Nepamätám si čo bolo v decembri.“ Rovnako nie je jasné, prečo predsedníčke združenia Balaškovej vydal v januári jednu kópiu kľúčov od budovy, pokiaľ tvrdí, že zmluva nie je platná. Tiež nie je jasné, prečo údajnú neplatnosť zmluvy neriešil s predsedníčkou občianskeho združenia, ale nariadil výmenu zámkov v múzeu bez vedomia nájomcu.
Na zasadnutí zastupiteľstva k téme vystúpila aj poslankyňa MsZ Miroslava Vargová, ktorá sa zaoberá projektmi EU. Spochybnila tvrdenia primátora a potvrdila, že si je istá, že sa schvaľovala v zastupiteľstve dlhodobá nájomná zmluva a bez toho by združenie nedostalo nikdy financie z grantu. Primátor ale už pristihnutý pri klamstve opakoval iba: „Treba si naštudovať zmluvy.“
Vzhľadom na skutočnosť, že primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský tvrdí, že združenie nemá platnú nájomnú zmluvu, Horná Rimava až do vyriešenia situácie prerušila prevádzku múzea.
„Robíme to ako dobrovoľníci, zadarmo. V muzeálnej zbierke máme predmety za vlastných viac ako 10-tisíc eur. Úspešným projektom sme zhodnotili budovu mesta o takmer 40-tisíc eur. Vstup do múzea je zadarmo, platí sa len za vstup do podzemia, pretože za ten my musíme platiť ďalej. Robíme zadarmo rozvoj cestovného ruchu a primátor nám vymieňa zámky a klame, že nemáme platnú zmluvu. V takomto prostredí odmietame ďalej múzeum prevádzkovať, kým sa nám primátor neospravedlní za vlámanie do prenajatých priestorov a klamstvá o neplatnej zmluve a neodovzdá nám všetky kópie kľúčov od budovy, za ktorú riadne platíme nájom. Zmluva jasne hovorí, že je uzavretá do roku 2031,“ uviedol zakladateľ múzea Roman Lebeda.
Lebeda zdôraznil, že nejde o konanie mesta, iba o konanie zo strany osoby primátora. „Zo strany mestských poslancov vnímame, že múzeum v meste vítajú, vo februári 2023 dokonca podporili prevádzku múzea sumou 800 eur. Aj toto uznesenie primátor podpísal, preto jeho konanie považujeme za zmätočné i nesvojprávne,“ dodáva Lebeda.
Občianske združenie Horná Rimava pracuje na rozvoji chudobného regiónu okresu Rimavská Sobota už od roku 2007. Za 16 rokov činnosti zorganizovalo viac ako 100 hudobných koncertov, spoločenských a športových podujatí, vrátane bežeckých pretekov s medzinárodnou účasťou. Z grantov a vlastných členských príspevkov zachránilo ruinu historického kamenného mosta, otvorilo prvý útulok pre psy v okrese Rimavská Sobota a v roku 2022 otvorilo banské múzeum so vstupmi do banského podzemia.
„Toto všetko robíme zadarmo ako dobrovoľníci a odmietame, aby si primátor riešil svoje osobné spory s členmi útokmi na našu prácu. Je to hanba, aby ten, čo nás má najviac podporovať, nám najviac škodil,“ zakončil zakladateľ múzea Roman Lebeda.
--
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.