Súčasťou zbierkového fondu múzea sa tak stali osobné veci a korešpondencia Alberta Pákha - kalamár s hodinami, presýpacie hodiny, tabuľka na zaznamenanie každodenných úloh, busta Alberta Pákha, ktorá je dielom sochára Miklósa Izsó, ručné zrkadlo v drevenom ráme, portrét a obraz Alberta Pákha v ráme z orechového dreva, šermiarska rukavica, 19 čísiel novín, v ktorých sa spomína Albert Pákh a jeho rodinní príslušníci, zbierka básní Sándora Petőfiho, ktorú vydal Gusztáv Emich v Pešti v roku 1847 a ktorú Pákhovi daroval Petőfi, životná dráha Alberta Pákha spracovaná Mózesom Szabóm v roku 1903 v Kolozsvári (Kluž), noviny Nyugat z 1. novembra 1911 s listami Pála Gyulaiho adresovanými Albertovi Pákhovi a 37 kusov listov, vysvedčení, členských ocenení a vyznamenaní vrátane životopisu Alberta Pákha.
Popri trojramennom svietniku a svietnikoch z alpaky a striebra, rôznych popolníkoch, kalamároch, kovových ťažidiel so sochou jazdca a s levom, ďalej popri puzdre na cigarety, rezačke papiera, peňaženke zdobenej vo vnútri výšivkou a ďalších vzácnych predmetoch je treba spomenúť aj osobné predmety a písomnosti Mihálya Pákha a v neposlednom rade 10 kusov smútočných oznámení a list s údajmi o narodení a úmrtí členov rodiny.
Neoceniteľná pozostalosť Alberta Pákha bola verejnosti prezentovaná výstavnou formou v rámci expozície Mestského múzea v Rožňave, ktorá bola sprístupnená pod vedením vtedajšieho riaditeľa Kálmána Tichyho v máji 1931 a sídlila v rádovom dome premonštrátov. Vystavené boli osobné úžitkové predmety, písomnosti a korešpondencia Alberta Pákha.
Týmto vzácnym rodinným relikviám sa podrobnejšie venoval Kálmán Tichy v samostatnom výtlačku nazvanom Pákh relikviák a Rozsnyói Városi Múzeumban (Relikvie Pákhovcov v Mestskom múzeu v Rožňave) vydanom v roku 1943 pri príležitosti 120. výročia narodenia Alberta Pákha. Tichy zároveň už v roku 1939 navrhol, aby bola po tejto významnej osobnosti pomenovaná jedna z rožňavských ulíc. V roku 1941 v Rožňave evidujeme Ulicu Alberta Pákha (Pákh Albert utca).
Pozostalosť Pákhovcov bola do múzea darovaná s prosbou, aby relikvie zostali pohromade a v prípade, že múzeum zanikne alebo sa o nich nebude vedieť postarať, nemali by sa stratiť, ale s cieľom zachrániť a zachovať ich by mali byť odovzdané inej kompetentnej inštitúcii.
Samozrejme, múzeum prijalo tento veľmi vzácny a štedrý dar s obrovskou vďakou a náležitou úctou a rešpektom. V prípade, ak by k takejto neočakávanej udalosti došlo, teda že by Mestské múzeum z akéhokoľvek dôvodu prestalo existovať, mali byť všetky predmety a dokumenty uchovávajúce a šíriace spomienky
na Alberta a Mihálya Pákha premiestnené do Maďarského národného múzea v Budapešti.
Dnes už vieme, že sa tak nestalo. V medzivojnovom období a počas vojny bolo množstvo zbierok poškodených, znehodnotených a zničených.
Z cennej a bohatej pozostalosti Alberta Pákha dnes v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave vieme s určitosťou potvrdiť tri predmety – bustu Alberta Pákha, kalamár s hodinami a železné ťažidlo s levom. Pravdepodobne je ich aj viac, čo však s istotou nevieme potvrdiť, nakoľko po obnovení činnosti múzea v roku 1956 boli zbierky zapísané do novej prírastkovej knihy a nie je isté, že boli správne určené. Písomný materiál bol pravdepodobne zničený.
V roku 2023 si pripomíname 200. výročie narodenia Alberta Pákha, významného rožňavského rodáka.
Sylvia Holečková
Poznámka: V roku 1940 sa Mestské múzeum zlúčilo s Bansko-hutníckym múzeom. V súčasnosti toto zjednotené múzeum nesie názov Banícke múzeum v Rožňave.
Zdroje:
HOLEČKOVÁ, Sylvia. Výskumná úloha Ú-24A Mestské múzeum v Rožňave, 2016 – 2020. Banícke múzeum v Rožňave
MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Rozsnyói Híradó 1912
MV SR, Štátny archív Košice, pracovisko Archív Rožňava, Fond: Župné mesto Rožňava
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond Národopis
Fotografie:
1. Vitrína s pozostalosťou Alberta Pákha v expozícii Mestského múzea otvorenej v roku 1931 v rádovom dome premonštrátov
2. Z pozostalosti - Busta Alberta Pákha od Miklósa Izsó
3. Z pozostalosti - Kalamár s hodinami
4. Z pozostalosti – kovové ťažidlo s levom
5. Busta s kalamárom sú dnes vystavené v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-