Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea Doporučený
Napísal(a) S. Holečková
1. Pohľadnica: Üdvözlet Rozsnyóról / Pozdrav z Rožňavy – synagóga.
Vydal Sajó-Vidék, 1911. Zempléni Múzeum Szerencs
Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
K najcennejším zbierkam múzea patrí tabuľa z ružového mramoru – Kniha Mojžišova s Desiatimi božími prikázaniami vysekanými v hebrejskom jazyku. Reliéfne je členená na dve časti, v hornej časti ukončená reliéfnymi poloblúkmi. Pôvodne bola umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia synagógy, v súčasnosti je po reštaurovaní v roku 2022 vystavená v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári. Jej odborné ošetrenie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Kamenná pamätná tabuľa venovaná pamiatke grófky Františky Andrássyovej bola umiestnená v interiéri, vo vstupnej časti synagógy. Okrem krátkeho hebrejského nápisu obsahuje text v maďarskom jazyku: CSIKSZENTKIRÁLY KRASZNAHORKAI ANDRÁSSY FRANCISCA GRÓFNÉ EMLÉKEZETÉRE 1838 – 1902 / Angyali lelked jóságát áldja hálás szívünk És e hely örökké elteli nemes emlékedet (Na pamiatku grófky Františky Andrássyovej z Csikszentkirálya a Krásnej Hôrky 1838 – 1902 / Naše vďačné srdcia žehnajú dobročinnosti tvojej anjelskej duše a toto miesto bude naveky niesť tvoju vznešenú pamiatku). Na počesť dobročinnej Františky dala tabuľu vyhotoviť v roku 1905 židovská náboženská obec v Rožňave.
Pečatidlo rožňavskej židovskej obce z roku 1872 bolo v roku 1912 darované do zbierkového fondu Mestského múzea v Rožňave. V jeho pečatnom poli je v kruhopise nápis v nemeckom jazyku: ROSENAUER IZ. GEMEINDE, v strede dva rovnostranné trojuholníky v tvare šesťcípej hviezdy.
Sederová misa bola vyrobená v 50. – 60. rokoch 19. storočia v kameninovej manufaktúre v Rožňave, pravdepodobne pre významného člena židovskej komunity, resp. židovskej náboženskej obce. Okrúhla misa s vyvýšeným okrajom, s priemerom 33 cm, je zdobená čiernym maľovaným textom v hebrejskom jazyku, s ústredným nápisom v znení: Le Shana Habad BejeRushalaim Shulchan Aruch (budúci rok v Jeruzaleme prestretý stôl). Medzi dvomi štylizovanými zelenými kytičkami sú viditeľné hnedé iniciály PA. Okraj misy je po obvode zdobený jednoduchým hnedým maľovaným motívom. Na dne je značená slepou značkou ROZSNYON 1. Sederová misa sa viaže k židovskému sviatku Pesach, ktorého najdôležitejšou udalosťou je spoločná slávnostná – sederová večera, kedy na prestretom stole dominuje sederová misa so symbolickými pokrmami, vrátane macesu.
Pôsobenie židovskej komunity dokumentuje aj ripsová stuha na veniec vo farbách maďarskej trikolóry zdobená na oboch koncoch pozlátenými strapcami, s textom v bielom pruhu písaným zlatou farbou: halhatatlan harcosának A Rozsnyói Izraelita Hitközség. (Nesmrteľnému bojovníkovi židovská náboženská obec v Rožňave). Vyhotovená bola pravdepodobne pri príležitosti postavenia sochy Lajosa Kossutha v Rožňave v roku 1907.
K zaujímavým predmetom patria aj modlitebné knihy v hebrejskom jazyku z konca 19. a 1. polovice 20. storočia, používané židovskou komunitou pri modlitbách a sklenené pivové fľaše s menom rožňavského veľkoobchodníka s pivom Eugena (Jenő) Rosenblütha z 30. rokov 20. storočia.
Žiaľ, predmetov, ktoré sú dnes jedinečnými pamiatkami dokumentujúcimi činnosť židovskej komunity v Rožňave nie je veľa, sú však o to vzácnejšie. Sú cennou a nenahraditeľnou spomienkou.
Galéria obrázkov
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12276/hmotne-pamiatky-zidovskej-komunity-v-roznave#sigProGalleriafb5df96df6
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-