Okrem pozície učiteľa priniesol spoločnosti veľa pozitívneho aj v mnohých ostatných sférach života. Niekoľko rokov počas svojej mladosti pôsobil aj ako kazateľ. Ako lekár zobral do rúk riadenie zdravotníctva Kolégia, bol prvým školským lekárom v Uhorsku a hlavným dozorcom debrecínskych lekární. Vyznamenal sa takisto v astronómii, pomocou hvezdárskych pravidiel vymedzil geografickú polohu Debrecína.
„Diabolský profesor“, ktorý vyučoval pomocou experimentov, sa zaslúžil o prezývku „uhorský Faust.“ Svojim moderným, európskym myslením generoval okolo svojej osoby mnoho legiend, ktoré však nemajú pravdepodobne nič spoločné s jeho osobou a životným dielom. /zdroj: https://www.gmmuzeum.sk/vystavy/2019/hatvani/hatvani.htm/
Na jeho počesť organizuje Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v apríli HATVANIHO DNI, ktoré sa uskutočnia v spolupráci s Hvezdárňou v Rimavskej Sobote s nasledovným programom:
-
- 12.04.2024 o 14:00 Vernisáž výstavy Vesmír očami detí
Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Do výtvarnej súťaže sa každoročne zapájajú žiaci materských, základných a základných umeleckých škôl z okresu Rimavská Sobota. Na výstave budú prezentované všetky výtvarné práce. V múzeu výstava potrvá do 5.mája.
-
- 18.04.2024 o 16:00 Zem na zemi
Bude to interaktívna prednáška Mgr.Karola Havrilu, PhD., vedúceho hvezdárne v Gemersko-malohontskom múzeu.
-
- 25.04.2024 o 16:00 Slnečné hodiny
Pozývame všetkých na tvorivé dielne, kde pod vedením skautského oddielu Istvána Hatvaniho č.4 budeme vyrábať slnečné hodiny.
-
- 2.5.2024 medzi 14:00 a 21:00 Hatvaniho majáles vo hvezdárni
Pripravili sme si pre Vás bohatý zážitkový program, kde sa okrem iného uskutoční aj meranie zemepisnej šírky Rimavskej Soboty podľa metódy Istvána Hatvaniho.
Ste srdečne vítaní!
Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-