Výstava je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Súčasťou vernisáže bude kurátorský výklad pod vedením kurátorky Móniky Czédly, ktorá je profesionálnou krajčírkou a autorkou replík šiat. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia založil v tomto roku v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia.
Rad sprievodných podujatí sa viaže práve na túto výstavu, aby sa návštevník cítil na nádvorí múzea ako na dobovom jarmoku. Tých najmenších bude zabávať bábkové divadlo Dvor zázrakov. Divadlo fungujúce od roku 2017 sa zameriava na hru s bábkami – marionetami. Hrajú klasické rozprávky, ktoré publikum pozná z podania Pavla Dobšinského či Boženy Nemcovej.
Hudobné zoskupenie Musicantica Slovaca prináša na nádvorie gemersko-malohontského múzea tóny barokovej hudby. V ich podaní odznie nielen hudobné vystúpenie, návštevník bude mať možnosť pozrieť si aj výstavu hudobných nástrojov. No a pre deti si členovia kapely Musicantica Slovaca pripravili tvorivé dielne, počas ktorých si budú môcť deťúrence vyrobiť svoj vlastný hudobný nástroj.
Po barokových melódiách prichádzajú na rad barokové tance, a to v podaní tanečnej skupiny Teatro Olimpico Nuovo, ktorá svoje vystúpenie obohatí tanečným workshopom. Príležitosť vyskúšať si dobové tance budú mať teda aj všetci návštevníci.
V spolupráci s rimavskosobotskou Hvezdárňou sa po zotmení uskutoční pozorovanie neba. Pozrieť sa na súhvezdia budú môcť prítomní, malí aj veľkí, očami mytológie.
V tombole sa môžu tešiť návštevníci na hodnotné ceny, a v priebehu celého popoludnia až do večera sa v troch daných termínoch uskutočnia prehliadky stálej expozície pod vedením lektorky. V dobovom jarmoku na návštevníkov čakajú chutné pekárenské dobroty, ochutnávka bylinných čajov, ukážka paličkovanej čipky a hrnčiarsky stánok, kde si budú môcť záujemcovia vyskúšať prácu s hlinou aj na ručne poháňanom hrnčiarskom kruhu.
Vyvrcholením večera bude baterková nočná prehliadka stálej expozície, ktorá bude obohatená tajomnou live history.
Organizátori a zamestnanci všetkých srdečne pozývajú do priestorov Gemersko-malohontského múzea 18. mája 2024 o 16:00 hodine!
Autor tlačovej správy: Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.