Riaditeľ Hazslinszky a celá skupina nadšencov postupovali v múzejnej práci na svoju dobu veľmi progresívne. Pozornosť sústredili na cechovú a remeselnícku výrobu, vrátane k nej sa viažucich písomností a na predmety súvisiace s dejinami mesta a okolia a jeho obyvateľov. Do zbierok múzea sa dostal pomerne veľký počet pozostalostí významných osobností (aj nadregionálneho významu), čo umocňuje dôležitosť a významné postavenie Mestského múzea. Hazslinszky v rokoch 1912 – 1914 svojou prácou, neúnavným úsilím o rast zbierkového fondu a vďaka darom od občanov mesta položil základy bohatého fondu Mestského múzea a základy zbierkotvornej činnosti pre ďalšiu rozvíjajúcu sa muzeálnu činnosť v Rožňave. Výraznou mierou prispel k rozvoju rožňavského múzejníctva. V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave dnes evidujeme fotografie, rukopisy, denník a album výstrižkov novinových článkov Hazslinszkého.
Rudolf Hazslinszky zomrel 19. septembra 1914 v Rožňave. Pochovaný je na rožňavskom mestskom cintoríne. V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie jeho úmrtia.
Dr. Rudolf Hazslinszky, historik, profesor, publicista, novinár, muzeológ, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ Mestského múzea v Rožňave, sa narodil 4. decembra 1869 v Prešove. Vo svojom rodnom meste ukončil gymnázium, v Budapešti vyštudoval históriu a archívnictvo. V roku 1894 získal titul doktor filozofických vied. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách v Prešove, Békešskej Čabe, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a od roku 1898 na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde okrem histórie a zemepisu vyučoval aj jazyky – latinčinu, maďarský jazyk a literatúru a gréčtinu. Mimoriadne aktívny bol v publikačnej činnosti. Vo svojich vedeckých prácach sa venoval predovšetkým starším dejinám Uhorska. V rokoch 1902 – 1903 pracoval ako redaktor novín Sajó Vidék, neskôr v rokoch 1906 – 1910 bol šéfredaktorom týždenníka Rozsnyói Híradó. Je autorom prvého sprievodcu Rožňavou a okolím pod názvom Kalauz Rozsnyó és vidéke számára vydaného v roku 1910 vo vydavateľstve Józsefa Fuchsa v Rožňave.
19. septembra 2024 si zároveň pripomíname 115. výročie narodenia prvého povojnového riaditeľa rožňavského múzea Ladislava (László) Adalberta Aranya (1909 – 1967), známeho aj pod pseudonymom Anzelm. Múzeum, ktorého osud značne poznačila 2. svetová vojna, obnovilo svoju činnosť v roku 1956 pod názvom Okresné múzeum v Rožňave. Objektu bolo prinavrátené pôvodné poslanie a 13. mája 1956 bola pod vedením riaditeľa Aranya otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. Arany zároveň zaviedol novú prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes.
Ladislav Adalbert Arany pôsobil vo funkcii riaditeľa múzea do roku 1958. Bol zároveň jazykovedcom, pedagógom, etnografom, muzeológom, organizátorom aktívu spolupracovníkov múzea a členom vlastivedného krúžku pri Okresnom múzeu v Rožňave.
Zomrel 13. októbra v Rožňave. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Rožňave.
Rudolf Hazslinszky a Ladislav Adalbert Arany počas svojho života významnou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena rožňavského múzejníctva a dosiahli mimoriadne pracovné výsledky. Svoje miesto našli v Múzejnom panteóne, ktorý bol založený v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
TÖKÖLY, G. Ki kicsoda Rozsnyón. Somorja : MÉRY RATIO, 1999. 447 s.
A rozsnyói muzeum állománya. In: Rozsnyói Híradó. 1912, roč. 35, č. 51, s. 4.
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond MsNV v Rožňave, Kronika mesta Rožňava
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12757/pripominame-si-110-vyrocie-umrtia-dr-rudolfa-rezso-hazslinszkeho-vyznamnej-osobnosti-roznavskeho-muzejnictva#sigProGalleria1ecbffba9e
Foto: Archív BM
1. Portrét Dr. Rudolfa Hazslinszkého, H-1351
2. Dr. R. Hazslinszky s rodinou, 1911. Fotografia, H-1345
3. Dr. R. Hazslinszky, jar 1914. Fotografia, H-1344
4. Album výstrižkov článkov R. Hazslinszkého, H-1342
5. Hrob R. Hazslinszkého na mestskom cintoríne v Rožňave
6. L. A. Arany začiatkom 40. rokov 20. storočia
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-