Zbierka historických pohľadníc v takejto veľkosti a kvalite sa vyskytuje len ojedinele. Je to súbor, na ktorý môže byť múzeum právom hrdé.
Pohľadnice nám poskytnú jedinečnú možnosť pozrieť sa na Rimavskú Sobotu v podobe, ktorá už neexistuje. Kolekcia predstavuje značnú historickú hodnotu, najmä pre inštitúciu, akou je Gemersko-malohontské múzeum. Súbor pohľadníc bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca“ a pravdepodobne bude sprístupnený verejnosti aj formou publikačnej činnosti, prednášok a vyučovacích hodín.
Pohľadnice môžu byť zaujímavými zbierkovými predmetmi pre všetkých návštevníkov múzea, bez ohľadu na ich vek, pohlavie či profesiu.
Súbor takmer 700 pohľadníc je výsledkom dlhoročnej zberateľskej činnosti pána JUDr. Igora Mikitu. Kúpou jeho pohľadníc múzeum získalo unikátnu zbierku významnej historickej hodnoty. Cieľom odkúpenia zbierky bolo skompletizovanie zbierky
pohľadníc vo fonde histórie, ktorá je v porovnaní s počtom predmetov iného typu nepatrná. Múzeum má vo svojich zbierkach len minimálne zastúpenie historických pohľadníc zachytávajúcich Rimavskú Sobotu, a to aj napriek skutočnosti, že múzeum má svoje sídlo v danom meste a svojou bohatou zbierkotvornou činnosťou mapuje samotné mesto a jeho okolie.
Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaef4c2ad881
Reštaurované nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu
V rámci svojej renovačnej činnosti Gemersko-malohontské múzeum obnovilo nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu, pochádzajúce zo zbierkového fondu inštitúcie. Reštaurátorom cenného historického predmetu bol člen komory reštaurátorov SR, Tibor Kováč. Nástenné zrkadlo bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea, a v budúcnosti bude ho možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentované nástenné zrkadlo pochádza z obdobia klasicizmu, z polovice 19. storočia. Párové závesné zrkadlo s tympanónovou nadstavbou a kvetinovými ozdobnými košmi je vyhotovené zo smrekového a lipového dreva v kombinácii s glejo-kriedovou masou imitujúcou rezbársky detail. Zrkadliaca plocha je v hornej časti ukončená do poloblúka. Tvar zrkadla kopíruje zrkadliacu plochu po vnútornom obvode jemnou štukovou výzdobou. Zrkadlo bolo v minulosti súčasťou konzolového stolíka. Predné bočné plochy sú dozdobené hĺbkovým vruborezom štylizovaním v rastlinnom motíve. V strednej úrovni sa nachádzali odliatky hlavičiek amorov. Hornú rímsu tvorí mohutná profilová lišta v dvoch stupňoch nad sebou. Zrkadlo bolo poznačené prirodzenou degradáciou a značným mechanickým poškodením ako aj chýbajúcimi profilovými lištami, nebolo ale napadnuté drevokazným hmyzom. Figurálne odliatky a veľká časť fragmentov chýbala.
Reštaurovanie cenného zbierkového predmetu prebehlo v rámci dobre premysleného a kvalitného odborného procesu. Po prevoze do reštaurátorského ateliéru bol zdokumentovaný celkový stav zrkadlového rámu a boli odstránené hrubé nečistoty a depozity. Vyhotovený bol chýbajúci horný tympanón vrátane štylizovaného basreliéfneho, kvetinového motívu. Poškodené spoje
boli očistené od zbytkov gleju. Postupne bola zrealizovaná petrifikácia rubových častí dreveného zrkadlového rámu vrátane nadstavby a zadného, dreveného protiprachového krytu. Nasledovala asanácia a opravy poškodených častí ozdobných štylizovaných prvkov. Súbežne boli vyrobené chýbajúce profilové lišty, jednotlivé plochy a poškodené defekty boli postupne dokriedované a doprofilované. Po pokládke boli všetky plochy farebne zjednotené zriedeným asfaltovým lakom. Nasledovalo vloženie novej zrkadliacej plochy, jej zafixovanie do zrkadlového rámu, vloženie textilnej membrány a osadenie dreveného protiprachového krytu. Na drevený rám bola nasadená horná tympanónová nadstavba.
Odborné ošetrenie historického predmetu realizoval reštaurátor Tibor Kováč – člen komory reštaurátorov Slovenskej republiky.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Igor Kerepesi (historik Gemersko-malohontského múzea)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaf47fd4a787
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-