23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch múzea uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo.“ Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.
Práve táto tematika inšpirovala aj program podujatia Noc múzeí, ktorý sa ponesie v duchu stredoveku. Návštevníci sa tak symbolicky vydajú na cestu časom – čaká ich atmosféra dávnych čias, tematický program, sprievodné aktivity i tvorivé dielne, ktoré priblížia život, umenie a každodennosť stredovekého sveta.
V podaní Stredovekého spolku Rytieri Vir Fortis sme si pre malých i veľkých pripravili predstavenie s názvom „Žán, dnes budeš líška“. Tešiť sa môžete na šermiarsko-divadelnú rozprávku o nenažraných služobníkoch hradnej panej, ktorí sa snažia vykrútiť z problémov, ktoré si sami spôsobili.
Milovníkov tanca potešia stredoveké tance, ktoré prezentuje združenie Vir Fortis netradičnou formou prostredníctvom scénok. Stredoveký tanec nie je len pohybom do rytmu, ale aj fascinujúcim pohľadom do spoločenského života našich predkov. V tomto období sa tanec vyvíjal v dvoch paralelných líniách – ako nespútaná ľudová zábava na jarmokoch a dedinských slávnostiach a ako vysoko štylizovaná dvorská etiketa na hradoch a šľachtických sídlach. A keďže je charakteristickým znakom stredovekých tancov ich kolektívny charakter, chýbať nebude ani zábavná výučba tanca pre divákov.
Podobne významným hosťom a účinkujúcim na tohtoročnom podujatí Noc múzeí bude vokálny súbor Gregoriana z Košíc, ktorý pravidelne účinkuje pri latinských bohoslužbách v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Programový koncept svojho vystúpenia postavil vokálny súbor Gregoriana na troch pilieroch: východiskom je gregoriánsky chorál ako základná báza sakrálneho spevu, z ktorej organicky vyrastajú ďalšie vrstvy – diela vokálnej polyfónie objavené v slovenských archívoch a múzeách, siahajúce až pred rok 1700. Túto historickú líniu konfrontujú s tvorbou žijúcich skladateľov z rôznych krajín, čím vytvárajú priestor, v ktorom sa stretáva stáročná tradícia s aktuálnym hudobným myslením. Cieľom je predstaviť duchovnú hudbu ako živý organizmus, ktorý si napriek premenám času uchováva svoju hĺbku a kontinuitu.
Po zotmení uvidíme v podaní Stredovekého spolku Rytieri Vir Fortis ohňovú šou, kde sa unikátne spája cirkusové umenie, moderný tanec a akrobacia, a hlavnú úlohu zohráva živel ohňa. Toto komplexné scénické predstavenie v kombinácii s gradujúcou hudbou vytvárajú pre diváka nezabudnuteľný vizuálny zážitok. Podujatie Noc múzeí a Galérií uzavrieme už tradične baterkovou prehliadkou výstavy Gotická cesta – Európske dedičstvo.
Okrem toho sme si pre návštevníkov pripravili pestrý sprievodný program. Na nádvorí múzea sa môžu tešiť na stredoveký remeselný jarmok, repliku stredovekého stanu, výstavu stredovekých štítov a vlajok, tvorivé dielne, ako napr. kaligrafiu a pečatenie, či výstavu zbraní a zbrojí s obliekaním divákov do zbroje, ale aj rytiersku dráhu pre deti.
Organizátori a zamestnanci všetkých srdečne pozývajú do priestorov Gemersko-malohontského múzea 23.mája 2026 o 16:00 hodine!
Mgr. Szilvia Tóth,
PR manažérka
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-