Práve táto tematika inšpirovala celý sprievodný program, ktorý sa ponesie v duchu stredoveku. Návštevníci sa symbolicky vydajú na cestu časom prostredníctvom dobových vystúpení, workshopov a tvorivých dielní.
Stredoveký spolok Rytieri Vir Fortis predvedie šermiarsko-divadelnú rozprávku pre deti i dospelých s názvom „Žán, dnes budeš líška“. Združenie zároveň netradičnou formou scénok priblíži stredoveké tance, pričom divákov čaká aj ich otvorená výučba. Vyvrcholením ich vystúpenia bude po zotmení ohňová šou, spájajúca cirkusové umenie, moderný tanec a akrobaciu.
Významným hudobným hosťom podujatia bude vokálny súbor Gregoriana z Košíc. Svoj programový koncept postavil na troch pilieroch: gregoriánskom choráli, vokálnej polyfónii z historických slovenských archívov a tvorbe žijúcich autorov. Duchovnú hudbu tak predstavia ako živý organizmus, kde sa stretáva stáročná tradícia s moderným hudobným myslením.
Na nádvorí múzea bude počas celého popoludnia prebiehať pestrý sprievodný program. Návštevníci tu nájdu stredoveký remeselný jarmok, repliku stredovekého stanu, výstavu štítov, vlajok, zbraní a zbrojí s možnosťou vyskúšať si ich. Pre deti bude pripravená rytierska dráha a tvorivé dielne zamerané na kaligrafiu a pečatenie.
Organizátori a zamestnanci múzea srdečne pozývajú širokú verejnosť prežiť neopakovateľnú sobotnú noc plnú histórie a zážitkov.
Program podujatia (23. máj 2026):
- 16:00 – Otvorenie brán múzea a sprievodné aktivity na nádvorí
- 17:00 – Vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo“
- 19:00 – GREGORIANA Hudobné vystúpenie vokálneho súboru z Košíc
- 19:15 – VIR FORTIS ukážka stredovekých tancov s workshopom
- 20:30 – Ohňová show
- 21:00 – BATERKOVÁ NOČNÁ PREHLIADKA s oživenou históriou
Mgr. Szilvia Tóth
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v