Gejza Kolesár, rodák z malebnej dedinky Meliata v rožňavskom okrese, prepadol čaru umeleckej fotografie už počas vysokoškolských štúdií v Košiciach v 70. rokoch, kedy pôsobil vo fotoklube Strojfoto Košice. Po návrate do rodného kraja úzko prepojil svoje fotografické aktivity s okresom Rožňava a v súčasnosti patrí medzi kľúčových členov miestneho fotoklubu Pix-XL Rožňava,
pondelok, 29 jún 2026 08:44
Banícke múzeum v Rožňave otvára výstavu, ktorá pomáha deťom s rakovinou Doporučený
Napísal(a) Š.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta výnimočné kultúrne podujatie. Pri príležitosti významného životného jubilea renomovaného regionálneho umelca Gejzu Kolesára sa uskutoční jeho doteraz najväčšia samostatná výstava s názvom „75 záberov slobody“. Slávnostná vernisáž prebehne 2. júla 2026 o 16.00 v priestoroch galérie. Výstava potrvá do 21.8.2026.
ako aj medzinárodného združenia Felföldi Fotográfusok Szövetsége.
Hoci začínal s klasickou analógovou technikou a neskôr úspešne prešiel na digitálnu fotografiu, jeho rukopis zostáva nezameniteľný. Dominantou jeho tvorby je emotívna stránka fotografie, ktorá má prednosť pred technikou.
„Mám rád, keď fotografický obraz dokáže sprostredkovať myšlienky autora, čo núti diváka premýšľať a byť aktívnym pozorovateľom,“ hovorí o svojej tvorbe Ing. Gejza Kolesár.
Pre jeho tvorbu je charakteristické najmä zachytávanie emotívnych záberov s motívom ženských postáv a aktov v najrôznejších prostrediach, čomu sa hlbšie začal venovať po medzinárodnom workshope v Maďarsku v roku 1982 pod vedením špičkových lektorov. Kolesárovo dielo si získalo rešpekt nielen doma, ale aj v zahraničí – za posledných 10 rokov sa zúčastnil na viac ako 60 medzinárodných súťažiach po celom svete (vrátane Číny, Indie či Srí Lanky), kde získal desiatky ocenení a viac ako 200 prijatí svojich fotografií.
Výstava v Galérii Baníckeho múzea je rozdelená do viacerých tematických celkov: • Začiatky/analógová éra – nostalgický pohľad na autorove fotografické korene. • Diela inšpirované Rožňavou – pocta mestu a okresu, s ktorými je autor po celý život pevne spätý. • Diela na predaj – kolekcia vybraných fotografií určená pre zberateľov a širokú verejnosť.
Výstava nesie aj silný humánny rozmer. Autor, ktorý dlhodobo podporuje charitatívne organizácie, sa rozhodol časť finančných prostriedkov získaných z predaja diel venovať na dobročinné účely – deťom s onkologickými ochoreniami.
Viac informácií o našich expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach či ďalších zaujímavostiach zo zákulisia múzea nájdete na oficiálnej webovej stránke www.banmuz.sk, ako aj na sociálnych sieťach Facebook a Instagram pod jednotným profilom @banmuz.sk.
Výstava ponúkne verejnosti jedinečný prierez autorovou tvorbou, ktorá mapuje desiatky rokov jeho fotografickej vášne. Symbolických 75 fotografických prác reprezentuje nielen autorov vek – 75. narodeniny, ktoré oslavuje v roku 2026, ale aj šírku žánrov, ktorým sa počas svojho aktívneho života venoval.
Róbert Šimko — manažér marketingu a komunikácie
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.