piatok, 04 september 2026 10:08
Košický kraj si uctí tradíciu baníctva. Banícke múzeum v Rožňave otvorí vynovenú expozíciu Doporučený
Napísal(a) R. Šimko
Najväčší sviatok baníkov v regióne prinesie tento rok významnú novinku. Banícke múzeum v Rožňave si pripomenie tradície baníckeho remesla pietnym aktom, sprievodom a celodenným programom pre verejnosť. Súčasťou osláv bude slávnostné otvorenie zmodernizovanej speleologickej časti Expozície prírody Slovenského krasu s novými interaktívnymi prvkami.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, oslávi sviatok baníctva – Deň baníkov. Podujatie sa uskutoční v stredu 9. septembra 2026 od 10.00 do 15.00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel.
Program otvorí tradičný sprievod k pamätníku baníckej práce za zvukov baníckej dychovky a slávnostné kladenie vencov. Nasledovať bude bohatý sprievodný program pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.
„V spolupráci s našimi partnerskými župnými organizáciami pripravujeme viaceré zážitkové stanoviská, na ktorých si účastníci vyskúšajú prácu geológov či baníkov, odvezú sa banským vláčikom a objavia množstvo ďalších zaujímavostí. Teší ma aj účasť knižnice, ktorá mladým bádateľom priblíži banícke povolanie prostredníctvom kníh a publikácií, ako aj zapojenie Gemerského osvetového strediska, ktoré v našom regióne dlhodobo odvádza kvalitnú prácu,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.
Virtuálna cesta do hlbín Slovenského krasu
Vrcholom Dňa baníkov bude slávnostné otvorenie modernizovanej časti Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je venovaná jaskyniam a jaskyniarstvu.Nová speleologická expozícia vznikla aj vďaka finančnej podpore Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré na jej realizáciu poskytlo 79 993 eur z programu Podpora najmenej rozvinutých okresov.
„Banícke múzeum v Rožňave pod vedením nového riaditeľa pokračuje v modernizácii svojich expozícií a prináša návštevníkom nové dôvody na návštevu Gemera. Osobitne oceňujem, že sa múzeu darí úspešne prepájať viaceré zdroje financovania a realizovať projekty, ktoré spájajú ochranu kultúrneho dedičstva s modernými technológiami. Vďaka tomu vznikajú atraktívne priestory, ktoré oslovujú širokú verejnosť aj mladú generáciu,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Tradície inšpirujú inovácie aj v podzemí
Nové technológie v expozícii boli financované aj z internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie 2026, ktorá projekt podporila sumou 45 000 eur.
Vďaka nej pribudnú v expozícii interaktívne prvky o jaskyniach – priestore, ktorý kedysi slúžil ľuďom ako úkryt aj domov. Návštevníci si nasadia okuliare pre rozšírenú realitu a s audiokomentárom sa virtuálne prejdú Domicou a Jasovskou jaskyňou.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Viac informácií o expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach nájdete na www.banmuz.sk a na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a TikTok pod profilom @banmuz.sk.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).