Výstava nie je len prehliadkou estetických fotografií, ale predovšetkým vizuálnym apelom na ochranu krehkého životného prostredia a výsledkom celoživotného výskumu.
Autor výstavy sa výskumu a dokumentácii Slovenského krasu venuje viac ako polstoročie. Ako bývalý zoológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras spája vo svojej tvorbe exaktnú vedeckú presnosť s hlbokým estetickým cítením.
Fotografie, ktoré návštevníci galérie uvidia, predstavujú len zlomok z rozsiahlej zbierky, ktorú autor zdokumentoval počas štyridsiatich rokov fotografovania a šesťdesiatich rokov náročných terénnych výprav a výskumu. Na pestrofarebných veľkoformátových snímkach sa tak vedľa seba ocitajú skutočné botanické a zoologické klenoty európskeho významu – napríklad mimoriadne vzácna feruľa sádlerova, ktorá sa podľa dostupných poznatkov vyskytuje už len na troch miestach na celom svete, ďalej ikonický kandík psí, rozmanité druhy divokých orchideí a vstavačov, ale aj vzácny hmyz ako sága stepná či križiak obrovský. Súčasťou výstavy sú navyše aj zábery lokalít, ktoré medzičasom zarástli alebo boli inak nenávratne zmenené, a tak fotografie fungujú ako vzácna historicko-prírodovedná kronika Gemera.
Lászlóa Gordona (obrázok vpravo) formoval vzťah k prírode už od najútlejšieho detstva v Kružnej, kde bol jeho otec učiteľom. Netradičné hodiny prírodopisu tak neprebiehali v školských laviciach, ale priamo v majestátnej Zádielskej tiesňave. Celoživotná fascinácia regiónom neskôr vyústila do vedeckej dráhy, mapovania ohrozených druhov, monitorovania úbytku ľadu v zraniteľnej Silickej ľadnici a bohatej publikačnej i osvetovej činnosti.
Vo svojej tvorbe sa sústreďuje výhradne na Gemersko-turniansky kras. Práve táto kontinuita a dokonalé poznanie genius loci robia z jeho fotografií autentické a poetické svedectvo o prírodnom bohatstve, ktoré nás obklopuje.
„V posledných desaťročiach sa väčšina ľudstva značne vzdialila od prírody – od prostredia, ktorého bola pôvodne organickou súčasťou a ktorou je dodnes. Bolo by dobré, keby sme si uvedomili, že fascinujúca príroda človeka ako biologický druh vôbec nepotrebuje, no naopak to neplatí. Nech je táto výstava podnetom k tomu, aby sme si všimli, koľko úžasných hodnôt sa nachádza v našom bezprostrednom okolí – v Gemersko-turnianskom krase, ktorého tvorcom je bezbranná príroda,“ zdôrazňuje Gordon.
Výstava potrvá od 1. októbra 2026 do 29. januára 2027 a jej súčasťou budú aj sprievodné aktivity, ktoré budú obsahovať aj odborné prednášky a tematické podujatia pre školy a verejnosť.
Viac informácií o výstavách, expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach či zaujímavostiach zo zákulisia múzea nájdete na oficiálnej webovej stránke www.banmuz.sk, ako aj na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a TikTok pod jednotným profilom @banmuz.sk.
Autor výstavy sa výskumu a dokumentácii Slovenského krasu venuje viac ako polstoročie. Ako bývalý zoológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras spája vo svojej tvorbe exaktnú vedeckú presnosť s hlbokým estetickým cítením.
Fotografie, ktoré návštevníci galérie uvidia, predstavujú len zlomok z rozsiahlej zbierky, ktorú autor zdokumentoval počas štyridsiatich rokov fotografovania a šesťdesiatich rokov náročných terénnych výprav a výskumu. Na pestrofarebných veľkoformátových snímkach sa tak vedľa seba ocitajú skutočné botanické a zoologické klenoty európskeho významu – napríklad mimoriadne vzácna feruľa sádlerova, ktorá sa podľa dostupných poznatkov vyskytuje už len na troch miestach na celom svete, ďalej ikonický kandík psí, rozmanité druhy divokých orchideí a vstavačov, ale aj vzácny hmyz ako sága stepná či križiak obrovský. Súčasťou výstavy sú navyše aj zábery lokalít, ktoré medzičasom zarástli alebo boli inak nenávratne zmenené, a tak fotografie fungujú ako vzácna historicko-prírodovedná kronika Gemera. Lászlóa Gordona (obrázok vpravo) formoval vzťah k prírode už od najútlejšieho detstva v Kružnej, kde bol jeho otec učiteľom. Netradičné hodiny prírodopisu tak neprebiehali v školských laviciach, ale priamo v majestátnej Zádielskej tiesňave. Celoživotná fascinácia regiónom neskôr vyústila do vedeckej dráhy, mapovania ohrozených druhov, monitorovania úbytku ľadu v zraniteľnej Silickej ľadnici a bohatej publikačnej i osvetovej činnosti.
Vo svojej tvorbe sa sústreďuje výhradne na Gemersko-turniansky kras. Práve táto kontinuita a dokonalé poznanie genius loci robia z jeho fotografií autentické a poetické svedectvo o prírodnom bohatstve, ktoré nás obklopuje.
„V posledných desaťročiach sa väčšina ľudstva značne vzdialila od prírody – od prostredia, ktorého bola pôvodne organickou súčasťou a ktorou je dodnes. Bolo by dobré, keby sme si uvedomili, že fascinujúca príroda človeka ako biologický druh vôbec nepotrebuje, no naopak to neplatí. Nech je táto výstava podnetom k tomu, aby sme si všimli, koľko úžasných hodnôt sa nachádza v našom bezprostrednom okolí – v Gemersko-turnianskom krase, ktorého tvorcom je bezbranná príroda,“ zdôrazňuje Gordon.
Výstava potrvá od 1. októbra 2026 do 29. januára 2027 a jej súčasťou budú aj sprievodné aktivity, ktoré budú obsahovať aj odborné prednášky a tematické podujatia pre školy a verejnosť.
Viac informácií o výstavách, expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach či zaujímavostiach zo zákulisia múzea nájdete na oficiálnej webovej stránke www.banmuz.sk, ako aj na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a TikTok pod jednotným profilom @banmuz.sk.
Róbert ŠIMKO
manažér marketingu a komunikácie


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a