streda, 07 október 2026 18:25
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho: História Panónie z roku 1690 Doporučený
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho v Gemersko-malohontskom múzeu.
GMM
Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2025 dotáciu z Národného kultúrneho fondu Maďarska na reštaurovanie vzácnej starej tlače z knižnice múzea, diela Antónia Bonfiniho: História Panónie alebo Dejiny Uhorska v IV. dekádach... doplnené... prácami Jána Sambucusa... Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo vydané v latinčine v Kolíne nad Rýnom v roku 1690: Antonio Bonfini Historia Pannonica: Sive Hungaricarum Rerum Decades IV... Accedunt Tractatus... Auctore Joanne Sambuco .. Coloniae Agrippinae M. DC. LXXXX. Autor diela, Antonio Bonfini sa narodil v roku 1427 v Ascoli Piceno (Taliansko).
Bol významným historikom, humanistom a literárnym vedcom. Svoje pôvodné dielo Rerum Ungaricarum decades napísal z poverenia uhorského kráľa Mateja Korvína (1443 – 1490). Bonfini zomrel v Budíne okolo roku 1502. Jeho dielo následne vyšlo vo viacerých doplnených vydaniach. Knižnica múzea uchováva monografiu z roku 1690, ktorú doplnil Ján Sambucus (1531 – 1584), rodák z Trnavy, humanista, spisovateľ, lekár, polyhistor. Sambucus bol kráľovským radcom a profesorom viedenskej univerzity. Vo Viedni žil až do konca svojho života.
Monografiu pôvodne vlastnil Ladislav Bartolomeides (1754 – 1825), významný vzdelanec z Gemera-Malohontu, ochtinský farár. Knihu si kúpil v Pešti v roku 1793 za 4 rínske florény, o čom svedčí jeho rukopisný záznam na titulnom liste knihy: „Comparavi Pesthino Rf. [Rheni florenus] 4. Ladislaus Bartholomaeides VDM [Verbi Domini /Deo Minister] Ocht. [Ochtinensis ?] 1793“ Ďalší rukopisný záznam na titulnom liste je nečitateľný: „Comeonbus... JCeostar Diseal [?]“. Následne sa dielo stalo súčasťou knižnice múzea, o čom svedčí odtlačok pečatidla: „Gömörmegyei Muzeum Rimaszombat“ (Gemerské župné múzeum Rimavská Sobota). Vzácna stará tlač z roku 1690 sa zachovala v originálnej celousňovej knižnej väzbe. Useň je bohato zdobená slepotlačou zobrazujúcou ornamenty, figúry a lineárne rámovanie. Keďže dielo bolo poškodené opotrebovaním a znečistením, múzeum zabezpečilo jeho odborné reštaurovanie vďaka finančnej podpore z Národného kultúrneho fondu Maďarska. Komplexné odborné reštaurovanie zrealizoval reštaurátor Mgr. art. Štefan Kocka v rokoch 2025 – 2026. Zreštaurovaná stará tlač je vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. októbra 2026.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.