streda, 07 október 2026 18:25
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho: História Panónie z roku 1690 Doporučený
Napísal(a) Mgr. Iveta KrnáčováGemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2025 dotáciu z Národného kultúrneho fondu Maďarska na reštaurovanie vzácnej starej tlače z knižnice múzea, diela Antónia Bonfiniho: História Panónie alebo Dejiny Uhorska v IV. dekádach... doplnené... prácami Jána Sambucusa... Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo vydané v latinčine v Kolíne nad Rýnom v roku 1690: Antonio Bonfini Historia Pannonica: Sive Hungaricarum Rerum Decades IV... Accedunt Tractatus... Auctore Joanne Sambuco .. Coloniae Agrippinae M. DC. LXXXX. Autor diela, Antonio Bonfini sa narodil v roku 1427 v Ascoli Piceno (Taliansko).
Bol významným historikom, humanistom a literárnym vedcom. Svoje pôvodné dielo Rerum Ungaricarum decades napísal z poverenia uhorského kráľa Mateja Korvína (1443 – 1490). Bonfini zomrel v Budíne okolo roku 1502. Jeho dielo následne vyšlo vo viacerých doplnených vydaniach. Knižnica múzea uchováva monografiu z roku 1690, ktorú doplnil Ján Sambucus (1531 – 1584), rodák z Trnavy, humanista, spisovateľ, lekár, polyhistor. Sambucus bol kráľovským radcom a profesorom viedenskej univerzity. Vo Viedni žil až do konca svojho života.
Monografiu pôvodne vlastnil Ladislav Bartolomeides (1754 – 1825), významný vzdelanec z Gemera-Malohontu, ochtinský farár. Knihu si kúpil v Pešti v roku 1793 za 4 rínske florény, o čom svedčí jeho rukopisný záznam na titulnom liste knihy: „Comparavi Pesthino Rf. [Rheni florenus] 4. Ladislaus Bartholomaeides VDM [Verbi Domini /Deo Minister] Ocht. [Ochtinensis ?] 1793“ Ďalší rukopisný záznam na titulnom liste je nečitateľný: „Comeonbus... JCeostar Diseal [?]“. Následne sa dielo stalo súčasťou knižnice múzea, o čom svedčí odtlačok pečatidla: „Gömörmegyei Muzeum Rimaszombat“ (Gemerské župné múzeum Rimavská Sobota). Vzácna stará tlač z roku 1690 sa zachovala v originálnej celousňovej knižnej väzbe. Useň je bohato zdobená slepotlačou zobrazujúcou ornamenty, figúry a lineárne rámovanie. Keďže dielo bolo poškodené opotrebovaním a znečistením, múzeum zabezpečilo jeho odborné reštaurovanie vďaka finančnej podpore z Národného kultúrneho fondu Maďarska. Komplexné odborné reštaurovanie zrealizoval reštaurátor Mgr. art. Štefan Kocka v rokoch 2025 – 2026. Zreštaurovaná stará tlač je vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. októbra 2026.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Zverejnené v
Múzeá



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a