PREDMETOM MESIACA AUGUST v Rimavsko-sobotskom múzeu je olejomaľba na plátne Bakchanálie z rokovov 1928 – 1933, ktorej autorom je Eugen Makovits. Maliar Eugen Makovits sa narodil v roku 1896 v Rimavskej Sobote. Po gymnaziálnych štúdiách v Rimavskej Sobote, kde ho učil kreslenie miestny výtvarník Ferdinand Schwalm, pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, u profesorov Oszáka Glatza a Imré Révésza. Tu sa zoznámil s maliarmi Edmundom Gwerkom a Mikulášom Galandom, významnými predstaviteľmi slovenskej moderny, s ktorými nadviazal priateľské styky. Absolvoval aj niekoľko študijných ciest do Talianska a Švajčiarska. Po ukončení štúdia sa vrátil späť do Rimavskej Soboty, kde sa venoval vlastnej tvorbe. Tu žil do roku 1945, kedy sa presťahoval do Budapešti.Počas života vystavoval samostatne, ale aj na početných kolektívnych výstavách spolu so svojimi vrstovníkmi (Gwerk, Angyal, Gyurkovics, Tichý a ďalší). Za zmienku stojí výstava pod názvom Z tvorby gemerských maliarov I. polovice XX. storočia, ktorá sa konala v roku 1966 v Rimavskej Sobote. Výstava pozostávala z diel desiatich regionálnych autorov a bol k nej
vydaný aj dvojjazyčný slovensko-maďarský katalóg. Makovits sa na nej predstavil s viac ako štyridsiatimi dielami, medzi ktorými boli olejomaľby, pastely, akvarely, kresby a medirytiny.
Eugen Makovits bol predovšetkým krajinárom, ale v jeho diele nachádzame aj niekoľko portrétov, najmä osobností rodnej Rimavskej Soboty. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu. Okrajovo sa venoval aj sochárskej tvorbe. Realizoval sa jeho návrh na pamätník padlým v 1. svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote, ktorý odhalili v roku 1942. Je aj autorom plastiky pamätníka básnika Mihálya Tompu v Chanave. Ku koncu svojho života sa venoval tvorbe reklamných filmov, scénografii a tvorbe kostýmov. Pracoval aj pre Filmové štúdio v Budapešti. Zomrel v roku 1967.
Hoci olejomaľba s názvom Bakchanálie nepatrí svojimi výtvarno-estetickými kvalitami medzi najlepšie Makovitsove diela, predsa je ojedinelá a zaujímavá. Na zadnej strane obrazu sa nachádza nalepený papierový štítok, ktorý nás informuje o tom, že maľba bola objednaná istým advokátom z Rimavskej Soboty. Pre svoj nedostatočný erotický účinok bolo však dielo zo strany objednávateľa odmietnuté. Pod udaným názvom si totiž predstavoval niečo viac-menej pornografického charakteru. Autorom týchto slov je Dr. Midlík, ktorý bol pôvodným vlastníkom diela. Obraz bol vystavený aj na spomínanej výstave v roku 1966.
Tlačovú správu pripravila:
Mgr. Angelika Matušková,
historička umenia GMM
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.