Z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote mi poslali plán výstav na mesiac január 2011. Z neho vyplývajú nasledujúce prezentácie: SLOVERIGE - 9. december 2010 – 25. február 2011 - SLOVERIGE je výstavný projekt, ktorý predstavuje súčasnú slovenskú (SLOVENSKO) a švédsku (SVERIGE) remeselnú výrobu vychádzajúcu z tradičných techník a vzorov, ako aj samotnú tradíciu reprezentovanú múzejnými exponátmi. Výstava je originálna a objavná práve vo svojej konfrontačnej rovine dvoch kultúrne odlišných a predsa blízkych krajín. Presvedčí nás o tom, že aj keď sme každý iní, predsa sme si podobní. Uvidíte starostlivo vybrané diela spĺňajúce vysoké remeselné a estetickékritéria. Leitmotívom projektu SLOVERIGE je rodinka drevených koníkov. Modré a biele švédske koníky bok po boku – každý je iný a predsa sú podobné. Táto rodinka najlepšie vystihuje myšlienku našej spolupráce.
Pastierstvo v Gemeri - Malohonte - 19. november 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Pastierstvo v Gemeri-Malohonte“ prezentuje prostredníctvom zbierkových predmetov múzea, fotografického a textového materiálu pastierstvo ako spôsob obživy v podhorských aj nížinných oblastiach regiónu Gemer - Malohont. Prostredníctvom prezentácie viacerých typov dreveného pastierskeho riadu, ale i pastierskeho hudobného a zvukového inštrumentára, dokumentuje spôsob života pastierov, ich kultúru, zvyky a tradície, ale aj odlišnosti v závislosti na rozdielnych geografických podmienkach regiónu. Ambíciou výstavy je identifikovať tiež, v čom spočíva osobitosť fenoménu pastierskej kultúry a pastierstva, ktorému sa v minulosti tradične venovala len veľmi malá časť spoločnosti, a ktoré má napriek tomu výrazne väčší priestor v celku tradičnej ľudovej kultúre.
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu - 4. máj 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome 19. a 20. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Mapuje jej verejnú správu tak zo župného, ako i mestského hľadiska, poukazuje na industrializačný a modernizačný proces vývoja na pozadí dualistického Rakúsko-Uhorska. Poukazuje na nové dimenzie v spoločenskom, hospodárskom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote malomesta Rimavská Sobota, ktoré priniesol rok 1867. Výstava je zároveň spomienkou na ľudí, ktorí celý život húževnato pracovali pre posilnenie a povýšenie tohto malomesta na kultúrne centrum regiónu.
Predmet mesiaca – JANUÁR 2011 - Drobnosti z archívu múzea - V mesiaci január 2011 návštevníkom sprostredkujeme niekoľko zaujímavých ukážok z bohatého archívu múzea. Ich výber zohľadňuje pestrosť zastúpenia rôznych dokumentov a tlačovín v tomto archíve. Archívny fond múzea tvoria predovšetkým listiny, dokumenty a tlačoviny z druhej polovice 19. storočia a hlavne 20. storočia, dokumentujúce okrem vlastnej histórie múzea, dejiny mesta Rimavská Sobota a regiónu Gemer-Malohont.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte - Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia... Expozícia bola zrealizovaná v spolupráci Gemersko-malohontského múzea, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Zväzu protifašistických bojovníkov Slovenska.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca január, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.