Výskum liatinových pamiatok v obciach geograficky ležiacich v údolí rieky Slavošky a Brdárskeho potoka, zameraný na zistenie počtu a stavu liatinových pamiatok cirkevného charakteru v kostoloch a na cintorínoch a tiež iných hmotných pamiatok zlievarenstva, realizovali pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Sylvia Holečková a Ing. Karol Tomány v roku 2012. 
V obci Hanková bolo zdokumentované liatinové zábradlie na chóre evanjelického kostola a 3 zvony v jeho veži. Neďaleko vstupu do spomínaného kostola je umiestnená aj dnes ešte využívaná liatinová kašňa na vodu. Na miestnom cintoríne sa nenachádzajú žiadne hmotné liatinové pamiatky. cintorínoch týchto dvoch obcí sme pamiatky skúmaného charakteru nezistili.
V Markuške sme okrem dvoch kostolných zvonov a nevyužívanej kašne neďaleko evanjelického kostola, ktorá tu bola podľa miestnych premiestnená z Hankovej, zaznamenali aj 3 liatinové náhrobníky na miestnom cintoríne. Podľa údajov na nich usudzujeme, že pochádzajú z prvých rokov 20. storočia.
Aj z troch koceľovských kostolných zvonov je jeden – umieračik s čitateľným textom Maria a rokom 1747 umiestnený v okne veže. Liatinová ohrádka na tamojšom cintoríne obklopuje náhrobník z konca 19. storočia.
V obci Roštár má evanjelický kostol tiež 3 zvony. Okolo jedného z dvoch náhrobníkov z konca 19. storočia je na miestnom cintoríne umiestnená liatinová ohrádka kombinovaná s kovaním.
Najbohatším náleziskom sa v našom ponímaní stalo niekdajšie významné mestečko – Štítnik. Okrem 3 zvonov vo veži evanjelického kostola je pred jeho hlavným oltárom umiestnená liatinová ohrádka kombinovaná s drevom. V obci sa nachádzajú tri kašne na vodu. Všetky sú t. č. využívané. Prvá kašňa je umiestnená pri evanjelickom kostole, druhá na Gemerskej ulici spolu so súčasnou, bežne používanou liatinovou pumpou studne. Tretia kašňa sa nachádza tiež na Gemerskej ulici, v blízkosti miestneho cintorína. Na miestnom cintoríne v Štítniku bolo zdokumentovaných 12 liatinových ohrádok, 28 liatinových náhrobníkov a 3 liatinové časti náhrobníkov. Z počtu 28 bolo v čase výskumu 14 náhrobníkov udržiavaných. Popri katolíckom kostole je napravo od hlavného vchodu rozmiestnených 7 liatinových odrazníkov. Všetky sú rovnaké. Neďaleko vedie k pôvodne vodnému hradu schodisko s pomerne zarasteným liatinovým zábradlím, ktoré na konci pokračuje v smere oboch strán. Priamo do objektu viedli kedysi liatinové schody, z ktorých sa zachovali 2 stupienky.
Všetky zistené liatinové pamiatky sú zdokumentované na 232 záberoch, samozrejme s popisom a ďalšími získanými informáciami. Do veže katolíckeho kostola v Štítniku sme sa nedostali. Vstup do nej bol doslova zabarikádovaný. Napriek niekoľkonásobným snahám sa nám nepodarilo navštíviť ani kostol v obci Petrovo.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.