Po presťahovaní všetkých zbierkových predmetov z objektu expozície baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave, šopy a depozitárov a po príprave areálu nádvoria konečne nastal čas na stavebné rekonštrukčné práce. Po ukončení procesu verejného obstarávania a následnej kontrole, ktoré prebiehalo niekoľko mesiacov, bol objekt 20.7.2015 odovzdaný dodávateľovi, ktorým je združenie SMS Kapa Sentinel: Stavby Mostov Slovakia, a. s. Realizácia projektu má byť ukončená do konca januára 2016 a postup práce bude kontrolovať investor, ktorým je Košický samosprávny kraj. a murárske práce.
Prenos vzácnej pece
Posledným (a najhodnotnejším) zbierkovým predmetom, ktorý sa ešte nachádzal v objekte, bola vzácna poľná šachtová pec z 11.-12. storočia. Tento starý typ pece sa používal na redukciu železných rúd od antického obdobia až po 13. storočie a je to jediný originálny exponát tohto druhu v slovenských múzeách. Keďže sa jedná o vzácny a veľmi krehký predmet, jeho prenos bol o to náročnejší. Z jej pôvodného miesta (kde stála od roku 1995), sa pec za pomoci posuvných plošín preniesla pred vchod objektu, odkiaľ ju za pomoci žeriavu preložili na korbu nákladného automobilu. Automobilom bola pec bezpečne prevezená a uložená v externom sklade. Počas trvania celej rekonštrukcie bude uskladnená v priaznivých podmienkach priestorov firmy Vertikal-Solid, s. r. o., za čo majiteľovi touto cestou ďakujeme.
Ide sa na rekonštrukciu
Práce na rekonštrukcii objektu prebiehajú v plnom prúde. Vnútorné omietky objektu sú obité po strop, čím sa odkrylo pôvodné murivo z tehál s krásnymi prekladmi na priečkach. Po strhnutí pôvodnej podlahy (smolou lepených parkiet),vysekávaním za pomoci tesárskeho kladivka a pajsera, začalo vykopávanie podlahy mini bagrom. Zároveň prebieha odstraňovanie pôvodnej plechovej strešnej krytiny vysekávaním (po kusoch), na ktorú sa potom natiahne drôtená vrstva na kontaktnú fóliu, na ktorú pôjde plechová valcovaná krytina (titán-zinok), ako aj výmena veľmi poškodených strešných trámov. Po dokončení obíjania omietok nasleduje demontáž starých elektrických káblov a ich následná výmena. Po ich výmene dostanú priestory nové stierky, obklady, podlahu, priečky. Intenzívne začala aj práca na výstavbe prístavby galérie. V hrubom obvodovom murive sa pomaly vynára otvor, ktorý bude spájať pôvodný objekt s jeho novou prístavbou a začali sa aj práce na základoch.
Petronela Potoczká
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.