Miesto vykopávok sa nachádza na území, ktoré je stále vedené ako orná pôda a patrí pod pozemkový fond. V súčasnosti ju obhospodarujú Lesy SR a tiež spadá pod ochranné pásmo. Ako nás Mária Zagibová a Tibor Zagiba, členovia menovaného združenia informovali, vybavovanie rôznych povolení potrebných pre uskutočnenie sondážneho výskumu sa začalo už minulý rok v júli a trvalo prakticky do začiatku apríla.
Samotné vykopávky začali 11. apríla a finišujú práve v týchto dňoch. Realizuje ich košická súkromná archeologická firma Triglav, ktorá disponuje všetkými oprávneniami a licenciami pre archeologické výskumy, ako nám uviedol vedúci odborný pracovník Mgr. Peter Šimčík. Podľa jeho slov bolo vytvorených šesť sond. Päť z nich zachytili pozostatky muriva celého komplexu a v šiestej objavili hrobku Andreasa Cházára. Týmito sondami sa reálne zmapoval terén „Grulyaváru“. Ako jedinú pomoc pri tom podávalo druhé vojenské mapovanie, kde sa zachoval pôdorys tohto komplexu. Žiaľ, zatiaľ sa neobjavili žiadne iné dokumenty, z ktorých by sa dali bližšie identifikovať jednotlivé stavby. Výskum preukázal, že steny budov boli kombináciou tehly a kameňa, ale strešná krytina zatiaľ ostáva nezistená.
Sondy 1. až 5. odhalili murivo hrubé až 2 m, ktoré je zložené z lícneho muriva a jadra, čo je podľa slov Mgr. Petra Šimčíka, dosť nezvyčajné na 18. storočie, kedy sa predpokladá vznik tejto stavby. Vo väčšine prípadov sa však jedná len o tzv. jadrovky o hrúbke 1 až 1,2 m. Sonda 2. odhalila aj interiérovú omietku a andezitové podlažie, tzv. sterilný terén. Predbežný výskum a mapovanie preukázalo, že sa tu nachádzalo obdĺžnikové nádvorie, na ktorom boli umiestnené pivnice (sklady) na zemiaky, čo potvrdzujú ešte aj teraz viditeľné priehlbiny v teréne. Medzi sondami 4. a 5. sa pravdepodobne nachádzala vstupná brána, ku ktorej viedla vydláždená prístupová cesta.
Čo sa týka ostatných nálezov, prevládajú pozostatky stolovej keramiky.
Zaujímavosťou je i objav jednej fajočky.
Po vykonaní predbežných archeologických výskumov sa, na základe dohody s ochranármi, celý terén upraví do pôvodného stavu. Predseda občianskeho združenia Tibor Zagiba prezradil, že v budúcnosti by radi získali ďalšie finančné prostriedky pre riadny archeologický výskum, ktorý by odkryl celý komplex „Grulyaváru“. Ten by sa mohol do určitej miery zrenovovať a ako kultúrna pamiatka jovičanov, by mohol slúžiť aj ako turistická atrakcia s nádherným výhľadom na hrad Krásna hôrka či celú rožňavskú kotlinu a to na cyklotrase, ktorej výstavba je už v pláne.
Martin Kováč
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.