V rámci slávnostného zahájenia vystúpili s príhovormi Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja, Pavol Burdiga, primátor Mesta Rožňava, a Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea. Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia absolvovali prehliadku výstavy dobových fotografií parného vozidla Škoda SENTINEL, ako aj a vnútorných a vonkajších priestorov areálu.
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL“ bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Európska únia ho spolufinancovala vo výške 85 %, ďalších 10 % smerovalo zo štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky boli 1,246 milióna eur, z toho financovanie z rozpočtu KSK dosiahlo takmer 474 tisíc eur. Projekt sa realizoval od júla 2015 do mája 2016.
Dlhé roky bola budova múzea s bansko-hutníckou expozíciou v zlom technickom stave, neodkladne bolo treba vysušiť murivo, urobiť nové omietky a fasádu, podlahy, rozvody elektriny, vymeniť okná a okenice, renovovať sociálne zariadenia, upraviť okolie. Chýbal aj priestor pre nadrozmerné exponáty a krytá plocha pre zbierkové predmety na nádvorí múzea. Preto bolo zámerom projektu zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života.
Výsledkom projektu je aj nová prístavba s galériou, kde sú umiestnené technické unikáty: parný nákladný automobil Škoda SENTINEL (1924-1935) – jediný na Slovensku a cestný parný valec (1883) – tretí najstarší na svete. V exteriéroch areálu je vystavená jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. V súčasnosti je ešte areál pre verejnosť zatvorený, ale novú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera a aj celý zrekonštruovaný komplex múzeum plánuje sprístupniť v prvej polovici budúceho roka.
Financovanie z rozpočtu kraja tvorilo popri povinnom päťpercentnom spolufinancovaní v rámci operačného programu (40 650 eur) aj ďalších takmer 267 tisíc eur na neoprávnené výdavky (interiér, stavebné práce, stavebný a autorský dozor) a vyše 166 tisíc eur za dodatočné technicky nevyhnutné práce (reštaurátorské práce, ústredné kúrenie, klampiarske výrobky, sadové úpravy). Zhotoviteľom bolo Združenie SMS KAPA Sentinel, projektantom Ing. Mikuláš Ľaš, HPK engineering a.s. Košice.
Po rekonštrukcii sa rozšíria výstavno-prezentačné priestory Baníckeho múzea, kde budú môcť byť vystavované doteraz nevyužité banské stroje, sú vytvorené predpoklady na interaktívne aktivity návštevníkov spojené s využitím audiovizuálnej techniky. Vo vynovené priestoroch bude inštalovaná nová bansko-hutnícka expozícia, ktorá bude predstavovať prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva, chronologicky, od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky a technická kópia stredovekej tabuľovej maľby Metercia. Súčasťou expozície budú diorámy, ako reakcia na nové trendy v múzejníctve.
Účelový objekt Expozície baníctva a hutníctva Gemera, národná kultúrna pamiatka, ako jeden z objektov Baníckeho múzea začali stavať v roku 1905 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe.
V súčasnosti plní funkciu okresného vlastivedného múzea so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo spišsko-gemerského Rudohoria. V zbierkovom fonde má približne 49 tisíc muzeálií.
Vo vynovených priestoroch bude možné absolvovať jazdu na banskej železničke, využiť novú interaktívnu miestnosť, ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku a skvosty zlievarenských produktov.
Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Realizoval tieto projekty:
Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi – rekonštrukcia a modernizácia
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave
Kaštieľ v Trebišove – obnova národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ Trebišov – obnova jazdiarne
Astronomický areál – rekonštrukcia Moussonovho domu a parku
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
Revitalizácia depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach – Šaci
Letohrádok Dardanely v Markušovciach
Po náročných rekonštrukciách sú všetky stavby okrem Zemplínskeho múzea v Michalovciach skolaudované.
Gabriella Badin
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-