V rámci slávnostného zahájenia vystúpili s príhovormi Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja, Pavol Burdiga, primátor Mesta Rožňava, a Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea. Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia absolvovali prehliadku výstavy dobových fotografií parného vozidla Škoda SENTINEL, ako aj a vnútorných a vonkajších priestorov areálu.
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL“ bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Európska únia ho spolufinancovala vo výške 85 %, ďalších 10 % smerovalo zo štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky boli 1,246 milióna eur, z toho financovanie z rozpočtu KSK dosiahlo takmer 474 tisíc eur. Projekt sa realizoval od júla 2015 do mája 2016.
Dlhé roky bola budova múzea s bansko-hutníckou expozíciou v zlom technickom stave, neodkladne bolo treba vysušiť murivo, urobiť nové omietky a fasádu, podlahy, rozvody elektriny, vymeniť okná a okenice, renovovať sociálne zariadenia, upraviť okolie. Chýbal aj priestor pre nadrozmerné exponáty a krytá plocha pre zbierkové predmety na nádvorí múzea. Preto bolo zámerom projektu zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života.
Výsledkom projektu je aj nová prístavba s galériou, kde sú umiestnené technické unikáty: parný nákladný automobil Škoda SENTINEL (1924-1935) – jediný na Slovensku a cestný parný valec (1883) – tretí najstarší na svete. V exteriéroch areálu je vystavená jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. V súčasnosti je ešte areál pre verejnosť zatvorený, ale novú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera a aj celý zrekonštruovaný komplex múzeum plánuje sprístupniť v prvej polovici budúceho roka.
Financovanie z rozpočtu kraja tvorilo popri povinnom päťpercentnom spolufinancovaní v rámci operačného programu (40 650 eur) aj ďalších takmer 267 tisíc eur na neoprávnené výdavky (interiér, stavebné práce, stavebný a autorský dozor) a vyše 166 tisíc eur za dodatočné technicky nevyhnutné práce (reštaurátorské práce, ústredné kúrenie, klampiarske výrobky, sadové úpravy). Zhotoviteľom bolo Združenie SMS KAPA Sentinel, projektantom Ing. Mikuláš Ľaš, HPK engineering a.s. Košice.
Po rekonštrukcii sa rozšíria výstavno-prezentačné priestory Baníckeho múzea, kde budú môcť byť vystavované doteraz nevyužité banské stroje, sú vytvorené predpoklady na interaktívne aktivity návštevníkov spojené s využitím audiovizuálnej techniky. Vo vynovené priestoroch bude inštalovaná nová bansko-hutnícka expozícia, ktorá bude predstavovať prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva, chronologicky, od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky a technická kópia stredovekej tabuľovej maľby Metercia. Súčasťou expozície budú diorámy, ako reakcia na nové trendy v múzejníctve.
Účelový objekt Expozície baníctva a hutníctva Gemera, národná kultúrna pamiatka, ako jeden z objektov Baníckeho múzea začali stavať v roku 1905 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe.
V súčasnosti plní funkciu okresného vlastivedného múzea so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo spišsko-gemerského Rudohoria. V zbierkovom fonde má približne 49 tisíc muzeálií.
Vo vynovených priestoroch bude možné absolvovať jazdu na banskej železničke, využiť novú interaktívnu miestnosť, ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku a skvosty zlievarenských produktov.
Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Realizoval tieto projekty:
Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi – rekonštrukcia a modernizácia
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave
Kaštieľ v Trebišove – obnova národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ Trebišov – obnova jazdiarne
Astronomický areál – rekonštrukcia Moussonovho domu a parku
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
Revitalizácia depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach – Šaci
Letohrádok Dardanely v Markušovciach
Po náročných rekonštrukciách sú všetky stavby okrem Zemplínskeho múzea v Michalovciach skolaudované.
Gabriella Badin

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-