prezentuje potápačskú techniku a výstroj používanú pri výcviku potápačov v priestore bývalého Československa, s dôrazom na československú produkciu. Vystavené sú rôzne typy a varianty potápačskej techniky – od kompletov potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačských masiek a plutiev, potápačskej dýchacej automatiky, tlakových fliaš, alebo potápačských viest až potápačské doplnky, ako sú potápačské nože, harpúny, svietidlá, hĺbkomery, kompasy, hodinky, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery pre fotografovanie a filmovanie pod vodou. Doplnením potápačskej techniky je vizuálne zaujímavý súbor fotografií približujúci atmosféru vrakov, zábery potápania v rôznych lokalitách sveta alebo makrofotografie živočíchov sladkých a slaných vôd. Výstavu môžete navštíviť do 30. apríla 2017. Akvizíciu potápačskej zbierky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výstava Vtáky Gemerskej pahorkatiny, prezentuje výsledky desaťročného výskumu vtáctva gemerskej časti Bodvianskej pahorkatiny, kde bolo zaznamenaných 129 druhov vtákov, z toho 90 hniezdičov a 20 druhov európskeho významu. Návštevník má jedinečnú príležitosť bližšie spoznať vtáctvo Gemerskej pahorkatiny pomocou dermoplastických preparátov, fotografií a krátkych popisov a vychutnať si atmosféru údolí miestnych potokov s lúkami prostredníctvom nahrávok vtáčieho spevu, ktorý sa územím nesie počas jarných rán. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a navštíviť ju môžete do 10. mája 2017.
12. a 19. apríla 2017 v čase od 16:00 do 17:00 budú v múzeu prebiehať prednášky, na ktorých sa návštevníci naučia rozlišovať vtáčích obyvateľov Gemerskej pahorkatiny nielen podľa vzhľadu, ale aj spevu a iných zvukových prejavov (napr. strnádka obyčajná, škovránok poľný, slávik obyčajný, dudok chochlatý, chrapkáč poľný, penica čiernohlavá, červienka obyčajná, tesár čierny, sova dlhochvostá, kuvik obyčajný a mnoho ďalších). Detailnejšie sa zoznámia s Gemerskou pahorkatinou, so spôsobom a výsledkami výskumu na tomto území. Dĺžka prednášky je 60 minút a prednášať bude RNDr. Monika Gálffyová, biologička Gemersko-malohontského múzea a autorka výstavy. Vstupné na každú prednášku je 1 €.
Predmetom mesiaca apríl bude drevená soška Krista.
Vzkrieseniu Ježiša Krista je zasvätený najväčší kresťanský sviatok Veľká noc, ktorá tento rok pripadá práve na apríl. Drobná plastika meria 16 cm a predstavuje postavu Krista odetú v bedernej rúške s tŕňovou korunou ako sedí na skale a pravou rukou si podopiera sklonenú hlavu. O okolnostiach nadobudnutia tohto predmetu do zbierok múzea sa dozvedáme z dobového periodika Gömör-Kishont z dňa 12. marca 1905. Sošku múzeu daroval lekárnik József Kishonti, ktorý mal v prenájme lekáreň „U leva“ na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Pôvodne však soška patrila známemu maďarskému básnikovi a spisovateľovi Imre Madáchovi (1823 - 1864), o čom svedčí nápis „Madách Imre ereklyéje“ (Relikvia Imre Madácha). Básnik Imre Madách sa narodil aj zomrel v Dolnej Strehovej, kde sa dnes v kaštieli Madáchovcov nachádza expozícia venovaná jeho životu a dielu. Bol známy najmä dramatickou básňou Tragédia človeka, v ktorej vyjadril svoje sklamanie z porážky revolúcie 1848/49. Posledné roky svojho života strávil v rodinnom kaštieli v Dolnej Strehovej, kde bol u neho častým hosťom aj miestny katolícky farár Gusztáv Divald. A práve jemu Madách daroval túto malú drevenú sošku so slovami: „Svätý otče táto vzácna relikvia viacej prislúcha Vám, uchovajte ju verne.“ Divald na konci svojho života sošku prenechal už spomínanému lekárnikovi József Kishontimu, ktorý ju v roku 1905 daroval vtedajšiemu Gemerskému župnému múzeu.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882), ktoré 3. septembra 2017 oslávi 135 rokov svojej existencie. Ďalšie informácie nájdete na www.gmmuzeum.sk.
Autor tlačovej správy: Mgr. Martina Mareková (PR-referentka GMM)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a