Kahanec má telo hruškovitého tvaru, v zúženej časti kahanca je otvor pre knôt. Na opačnom konci kahanca je z tela vytiahnuté držadlo, ktoré slúžilo na uchopenie dvomi prstami. Telo kahanca tvorí centrálny kruhový terč, na ktorom sú umiestnené dva otvory, medzi ktorými vystupuje reliéfna výzdoba kahanca. Výzdobu predstavuje tzv. svätojurajská legenda. Na centrálnom terči je zobrazený sv. Juraj v antickom zbroji, sediaci na koni, ktorý kopijou zabíja draka. Okolo centrálneho terča je umiestnených ďalších 14 kruhovitých terčíkov s geometrickými obrazcami. Kahanec je na dne opatrený výrobnou značkou v tvare listu (?).
Kahanec je vyrobený z pálenej hliny, je natretý svetlohnedou farbou, pričom zadymenie kahanca okolo otvoru pre knôt je imitované čiernou farbou. Kahanec svojim morfologickým tvarom pripomína kahance zo záveru doby rímskej (cca 3. - 4. storočie).
Hlinené olejové kahance boli bežne používané na osvetľovanie v celom antickom svete. Na územie Slovenska sa dostávajú predovšetkým expanziou Rímskej ríše a sú dokladom obchodných a vojenských kontaktov medzi rímskymi provinciami a barbarikom.
Najväčšou kuriozitou kahanca je jeho výzdobný motív, ktorý predstavuje tzv. svätojurajská legenda. Sv. Juraj z Kapadócie, bol kresťan, vojenský tribun, ktorý bol za svoju kresťanskú vieru kruto mučený a nakoniec v roku 303 sťatý v meste Lidda, na území dnešného Izraela.
Uctievanie Sv. Juraja ako mučeníka sa začalo šíriť veľmi rýchlo po jeho smrti, predovšetkým na Blízkom východe, už za cisára Konštantína I. Veľkého (306 – 337). Kult sv. Juraja sa do západnej Európy dostal v 6. storočí. Prvé chrámy zasvätené sv. Jurajovi v západnej Európe vznikali v Itálii, v Gálii a v Británii.
So sv. Jurajom je neodmysliteľne spätá svätojurajská legenda, ktorá je zobrazená aj na kahanci. Legendu spísal dominikánsky mních Jakub de Voragine, v diele Legenda Aurea, v rokoch 1250 – 1260. Legenda hovorí o sv. Jurajovi, ktorý zachránil princeznú pred drakom, tak že draka prebodol oštepom. Drak symbolizuje pohanstvo a obrátenie pohanstva na kresťanskú vieru.
Ostáva záhadou kto a prečo vyrobil pomerne morfologicky vernú kópiu kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) a ako výzdobný motív použil historicky nekorešpondujúci motív svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia.
Nálezové okolnosti kahanca sú rovnako neznáme, nevieme kedy a za akých okolností sa tento zbierkový predmet dostal do zbierok do múzea. Vieme povedať len toľko, že kahanec pochádza zo starých zbierok múzea. Aj napriek tomu si tento zbierkový predmet zasluhuje pozornosť a má svoje výnimočné postavenie v zbierkovom fonde jubilujúceho 135 ročného múzea.
Zaujímavý predmet mesiaca máj si môžete pozrieť v priestoroch múzea od pondelka do piatka v čase od 8.00 do 16.00 hod. a počas víkendov od 9.00 do 17.00.
PhDr. Alexander Botoš