Myšlienky založenia múzea mestského charakteru
Myšlienka založenia Mestského múzea v Rožňave sa zrodila už v roku 1876, kedy bol v Rožňave založený Muzeálny spolok. V období počiatkov Bansko-hutníckeho múzea sa aktivizovalo aj samotné mesto Rožňava, kedy v radoch Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku vznikla myšlienka založiť v Rožňave múzeum mestského charakteru. V roku 1907 bola vytvorená muzeálna komisia na čele s Dr. Rudolfom Hazslinszkym. Pracovala v mimoriadne ťažkých podmienkach.
1912 – vznik Mestského múzea v Rožňave
Pri zrode Mestského múzea stáli rožňavskí mestskí vzdelanci na čele s predsedom Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku Ladislavom Rézom (1867 – 1924) a stredoškolskí profesori, z ktorých iniciatívne vynikol Dr. Rudolf Hazslinszky, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. Hlavným cieľom založenia Mestského múzea bola myšlienka zachrániť historické pamiatky mesta a neskôr aj okolia. Základom pre muzeálny fond mali byť staré relikvie a predmety uchované u obyvateľov mesta, prípadne inštitúcií.
Dr. Rudolf Hazslinszky – prvý riaditeľ Mestského múzea
Prvý riaditeľ múzea Dr. Rudolf Hazslinszky (1869 – 1914), historik, profesor, novinár a muzeológ, videl podstatu muzeálnej činnosti vo vytváraní zbierok, ktoré považoval za informačnú základňu poznávania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky vo výuke i v mimoškolskej výchove. Do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Pre potreby múzea boli pridelené priestory v budove Mestského domu. V roku 1912 bola otvorená prvá expozícia Mestského múzea. Na stránkach miestneho týždenníka Rozsnyói Híradó (Rožňavský spravodaj) sa začali objavovať informácie o nadobudnutí a stave zbierok. Tento rôznorodý materiál bol vzácny, pretože tvoril základ pre rozvíjajúcu sa múzejnú činnosť.
Koloman Tichy a medzivojnová činnosť múzea
Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Mestského múzea zakázaná. Múzeum obnovilo svoju činnosť v roku 1924. Jeho riaditeľom sa stal historik, etnograf, maliar a grafik Koloman Tichy (1888 – 1968). Vďaka všestranne vzdelanému riaditeľovi bolo múzeum v období medzi dvoma vojnami mimoriadne aktívne.
Zbierky múzea boli presťahované do malej prízemnej miestnosti v budove Markovej manufaktúry na spracovanie kože. V roku 1930 získalo Mestské múzeum vhodnejšie priestory v rádovom dome premonštrátov, kde v máji 1931 otvorilo skromnú expozíciu. Zbierkový fond múzea možno charakterizovať ako regionálny – všeobecne historický.
Záchrana zbierok
Mestské múzeum v Rožňave si za niekoľko rokov vybudovalo cennú, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Vďaka intenzívnej zbierkotvornej činnosti múzea, na čele s riaditeľom Kolomanom Tichym, pribudli do jeho zbierok vzácne muzeálie dokumentujúce rožňavské cechy. Riaditeľa Tichyho stálo nemálo úsilia, aby sa tieto vzácne regionálie, ako aj mnoho ďalších, nedostali do zbierok Národného múzea v Prahe.
V roku 1938 vplyvom politických udalostí, po obnovení rádu premonštrátov, muselo múzeum používané miestnosti urýchlene opustiť. Zbierky, zabalené do škatúľ, boli uložené v jednej miestnosti Bansko-hutníckeho múzea. Tento krok bol jedným z pohnútok zlúčenia oboch rožňavských múzeí.
1940 – zlúčenie dvoch rožňavských múzeí
V roku 1940 sa dve rožňavské múzeá zlúčili. Názov múzea bol stanovený na Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum. Riaditeľom sa stal Koloman Tichy, ktorý okrem územia mesta prevádzal zber na území celého Gemera a ako výtvarník kreslením dokumentoval ojedinelé stavby, ľudovú architektúru a pod.
Prvá stála expozícia zjednoteného múzea bola otvorená v roku 1943 a delila sa na dve časti: bansko-hutnícku a všeobecne historickú.
V roku výročí
Banícke múzeum v Rožňave si v roku 2017 pripomína dve výročia - 115. výročie založenia Baníckeho múzea v Rožňave a 105. výročie vzniku Mestského múzea, ktorého zbierkové predmety uchováva vo svojich fondoch dodnes.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
| Obr. 1 Ladislav Réz, predseda Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku Zdroj: Reformovaný farský úrad Rožňava |
Obr. 2 Dr. Rudolf Hazslinszky. Fotografia prvého riaditeľa Mestského múzea v Rožňave Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave. Foto: S. Holečková |
Obr. 3 Koloman Tichy, riaditeľ Mestského múzea v Rožňave po obnovení jeho činnosti v roku 1924
|

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-