Znehodnotenie zbierkových predmetov vedie k ich vyradeniu. Žiaľ, ak múzeum príde o takéto predmety stráca nie len zbierkový predmet, ale aj nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu v ňom. V prvom rade sme vybrali tie najvzácnejšie zbierkové predmety, ktoré je možné po reštaurovaní zmysluplne používať v múzejnej praxi. Reštaurovanie a konzervovanie zabezpečuje odborný pracovník v tomto obore. Tieto zbierkové predmety v takom stave v akom sú, sú prakticky nepoužiteľné. Ich význam a prínos pre spoločnosť získajú len vtedy ak s nimi vieme aj pracovať a tým pádom ich aj ukázať širokej verejnosti, ale hlavne budúcim generáciám.
Práve preto bolo naším zámerom, ale i zároveň zámerom projektu zreštaurovať, zakonzervovať a znovu prinavrátiť život nasledovným zbierkovým predmetom:
Truhlica N – 267
Bohato polychrómovaná vidiecka truhlica s rastlinným motívom. Na červenom pozadí sú bielou a zelenou farbou načrtnuté ornamenty. Kovanie je pôvodné. Truhlica je napadnutá drevokazným hmyzom a spodné časti značne poškodené. Pravá zadná noha truhlice chýba.
Truhlica N- 2506
Monochrómne kolorovaná drevená truhlica. Pozadie je hnedé a na ňom sa v náznaku objavujú rastlinné motívy realizované červenou a zelenou farbou. Spodná časť truhlice je aj v tomto prípade značne poškodená červotočom.
Truhlica N- 2739
Najbohatšie zdobená truhlica z nášho depozitu. Na drevenom podklade je nanesené zelené pozadie ktoré je vyzdobené kvetinovou ornamentikou. V spodnej časti sa nachádza šuflík, ktorý je zdobený florálnym motívom na okrovom pozadí. Drevná hmota sa v tomto prípade javí ako kompaktná vychádzam však iba z vizuálneho prieskumu.
Truhlica N- 2789
Jedná sa o drevenú truhlicu s jednoduchým tvarovým prevedením a zároveň aj jednoduchou výzdobou. Na monochrómnom hnedom pozadí sa nachádza jednoduchým lineárnym spôsobom načrtnutý rastlinný motív žlto-červenou linkou. V strede je umiestnený nápis ANNO 1774. Drevná hmota je v tomto prípade v dezolátnom stave, spodná rímsa je úplne rozožratá a zachovala sa len fragmentálne.
Komoda N- 3700
Drevená komoda s tenkovrstevným polychrómovaním naznačujúcim mramorovanie pričom kresba podkladu je jasne čitatelná. Na ľavej strane sú umiestnené tri šuflíky a na pravej strane policová skrinka s dvojicou dverí. Drevo je v tomto prípade v dezolátnom stave.
Komoda N- 6851
Bohato zdobená drevená komoda polychrómovaná čiernym podkladom na ktorom sa nachádzajú rastlinné motívy. Okraje sú kolorované žltou farbou. Na zadnej strane je pripevnený ornament vo vertikálnej polohe vyrezaný do folklórneho tvaru.
Podporená žiadosť o poskytnutie dotácie z FPU v roku 2016 priniesla úplne nový život do spomínaných zbierkových predmetov a prinavrátila im niekdajšiu krásu. S reštaurátorskými a konzervátorskými prácami sa za počalo v januári tohto roku a prakticky trvali až do mája. Tieto predmety postupne získali svoju pôvodnú podobu i tým pádom aj ich kultúrna hodnota sa zvýšila. V súčasnosti máme k dispozícii zbierkové predmety, ktoré opäť oslňujú svojou dávno zabudnutou krásou a s hrdosťou ich môžeme prezentovať verejnosti. Teší nás, že sa nám tým pádom o niečo zlepšila situácia v depozitároch, ale i napriek tomuto úspechu je tam ešte veľa roboty. Radi by sme pokračovali v tejto práci aj v budúcnosti, až kým nebudú všetky predmety v takom stave, aby dôstojne vypovedali o svojej dobe, aj budúcim generáciám.
Martin Kováč
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-