Pôvodný latinský názov Commentarrii in sex libros Pedacii Dioscoridis je jednou z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Jeho autorom bol taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli (1501 – 1577). Matthioli knihu neustále rozširoval a aktualizoval, takže sa od seba jednotlivé autorizované vydania líšia rozsahom a podobou. Prvá verzia textu herbára vyšla taliansky v Benátkach v roku 1544. Herbár mal od začiatku radu drevorytových ilustrácií. Tadeáš Hájka z Hájku preložil herbár do češtiny, rozšíril ho o vlastné poznámky a vydal dielo v českom jazyku roku 1562 u Jiřího Melantricha z Aventýnu. Toto vydanie neznamená prevrat len v českej botanickej vede, ale prináša nové prvky aj do ilustračnej výzdoby. Štočky týchto ilustrácií však Matthioli po dokončení tlače odviezol z Prahy.
Roku 1586 vyšla vo Frankfurte nová nemecká úprava Herbáře Joachima Cameraria (po Matthioliho smrti), doplnená ilustráciami Konráda Gesnera. Daniel Adam z Veleslavína spoločne s Adamom Hubertom túto knihu preložili a vydali v roku 1596. Pre toto druhé české vydanie získali aj typografický materiál vrátane 400 obrazov rastlín (boli síce menšie oproti pôvodnému vydaniu, no botanicky presnejšie). Zmenil sa aj názov herbára z pôvodného Herbář jinak Bylinář na Herbář aneb Bylinář. Nový preložený text sa rozsahom kryje so znením T. Hájka z Hájku, ale je doplnený pasážami z iných cudzojazyčných herbárov. Názvy rastlín sa v
![]() |
![]() |
ňom uvádzajú v siedmych jazykoch. Fascinujúco rozsiahle registre obsahujú latinsko-česko-poľskú názvoslovnú konkordanciu. Herbár je písaný staročeským jazykom (česká slovná zásoba od prvých písomných prameňov do roku 1500) tzv. bratrským pravopisom (ustálil sa po vydaní kníhtlače, vydávaný Jednotou bratskou).
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave vlastní Herbár od roku 1991. Ide o znovu vydanie (dotlač) pôvodného českého vydania Herbára z roku 1596 s príveskom zošitov značených 1 – 70. Novočeský preklad v zošitoch pôvodného herbára, vydaný nakladateľstvom B. Kočí, Masarykovo nábřeží 14, Praha I. v roku 1924 je bez ilustrácií. Samotný herbár obsahuje predhovor, jadro, krátku správu o rozličnom pálení a destilovaní vôd, register všetkých mien, rastlín, bylín (v češtine, latinčine, nemčine, gréčtine, arabčine, francúzštine a iných jazykoch) a sumár všetkých chorôb a neduhov písaný v češtine a latinčine. Väzba knihy je pevná, viazaná. Na jej chrbte sa nachádzajú kožené puklice (kvôli ochrane), názov knihy a meno autora. Jej rozmery sú 26 x 35 cm. Jeho vzácnosť tak spočíva v botanickom, medicínskom ale najmä etnografickom a historickom aspekte. Z dostupných zdrojov spracovala: Petronela Bodnárová
Fotografie: Janka Vaisová





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a