V rámci "Svetového dňa cestovného ruchu (SDCR)" sme umožnili návštevníkom podrobnejší výklad k vybraným výstavám v podobe komentovaných prehliadok. Naším zámerom bolo podrobnejšie priblížiť hlavne novú výstavu a k nej sme pripojili ešte jednu z aktuálnych výstav pod názvom "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov". Prehliadka zahŕňala aj premietanie dokumentárneho videofilmu „Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/“, ktorý tému výstavy vhodne dopĺňa.
DEKD sme si pripomenuli aj v rámci aktivity "Predmet mesiaca", kedy v mesačných intervaloch vyberáme zo zbierok múzea zaujímavosti (predmety, knihy, dokumenty a i.), a takto dopĺňame pestrosť stálej expozície múzea. V septembri sme nevyberali predmet zo zbierok múzea, pretože sme chceli verejnosti priblížiť významnú osobnosť, vo veľkej miere spojenú s mestom Rimavská Sobota. Takou bezpochyby je sestra Zdenka Schelingová, slovenská rehoľníčka z rádu Milosrdných sestier Svätého kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Po dohode s rímsko-katolíckym farským úradom v Rimavskej Sobote sme pre tento účel zapožičali relikviu blahoslavenej sestry Zdenky, jedinej slovenskej ženy, ktorá bola v roku 2003 vyhlásená za blahoslavenú. Po odsúdení v júni 1952 bola prevezená do väznice v Rimavskej Sobote, tu bola väznená do apríla 1953. S Rimavskou Sobotou sestru Zdenku spája aj fakt, že tu v súčasnosti žije jej priama príbuzná. K tejto téme sme pripravili vyučovacie hodiny pre II. stupeň základných škôl, ktoré doplnili učivo náboženskej výchovy.
Gemersko-malohontské múzeum bolo v čase trvania DEKD návštevníkom k dispozícii nielen v pracovných dňoch, ale aj cez víkendy. Verejnosť si mohla počas celého mesiaca pozrieť tak stálu expozíciu (zameranú na prírodu a spoločnosť regiónu Gemer-Malohont), ako aj všetky aktuálne
výstavy: "Neznáme farby svetových osobností" (do 8. septembra 2017), "Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa." a vyššie spomenutú výstavu "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov", či najnovšiu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea".
Počas DEKD sme zaznamenali výrazne vyššiu návštevnosť ako zvyčajne. V septembri brány múzea navštívilo spolu 1 518 návštevníkov. Z toho návštevnosť výstavy "Naj....zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" – 267 návštevníkov, na podujatí "Svetový deň cestovného ruchu" sa zúčastnilo spolu 167 návštevníkov a netradičný predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 385 návštevníkov (z toho 20 účastníkov boli žiaci základných škôl na dvoch vyučovacích hodinách náboženskej výchovy).
Pozoruhodná je aj návštevnosť zo zahraničia, v mesiaci september to bolo spolu 478 návštevníkov. Z toho si výstavu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" prezrelo 50 zahraničných návštevníkov, na podujatí SDCR sme zaznamenali 49 návštevníkov zo zahraničia a predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 187 zahraničných návštevníkov.
DEKD v Gemersko-malohontskom múzeu hodnotíme výraznou mierou spokojnosti. Prispela k tomu pestrosť programovej ponuky múzea, čo sa odrazilo v uvedenej vysokej návštevnosti v čase od 1. do 30. septembra 2017.
Potešujúca bola správa o získaní Výročnej ceny revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za získanie rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej, ktorej odovzdávanie sa uskutočnilo 7. septembra 2017 počas otváracie ceremoniálu DEKD.
DEKD sú významným celoeurópskym podujatím, organizovaným Radou Európy a Európskou komisiou. Tradične sa konajú v mesiaci september. Cieľom podujatia je upriamiť pozornosť verejnosti na mimoriadne hodnoty rozmanitého kultúrneho dedičstva v 49 účastníckych štátoch a zvýšiť povedomie obyvateľov o miestom dedičstve, prehĺbiť záujem o jeho ochranu a rozvinúť pocit spolupatričnosti s európskym kultúrnym dedičstvom. Slovensko sa pripojilo k organizátorom DEKD v roku 1993 a odvtedy sa každoročne konajú otváracie ceremónie v niektorom historickom meste a každý ročník je zameraný na špecifickú tému. Tento rok bola hosťujúcim mestom Trnava a téma bola „Pamiatky a príroda: krajina možností“.
PhDr. Elena Lindisová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-