a obraz si priniesla so sebou. Obraz bol zhotovený okolo roku 1918 - 1922.
Miroslav Rastislav Štefánik (1880 - 1919) bol slovenským vojakom, politikom a diplomatom. Podieľal sa na sformovaní československého zahraničného odboja i na založení prvej Československej republiky. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte ako pilot. Štefánik zomrel v roku 1919 počas leteckej havárie pri Bratislave.
Tomáš Garrigue Masaryk (1850 - 1937) bol český politik, filozof, novinár, prvý prezident Československa a jeden zo zakladateľov prvej Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny emigroval do zahraničia, kde pracoval na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1916 v Paríži, spolu s Benešom a Štefánikom, založil Česko-slovenskú národnú radu ako dočasnú vládu. V roku 1918 mal zásluhu aj na príprave Pittsburskej dohody. 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, a tak založil vytvorenie samostatného československého štátu. Stal sa prezidentom novozaloženej republiky a túto funkciu plnil až do roku 1935.
Eduard Beneš (1884 - 1948) bol českým politikom, prezidentom Československa a predstaviteľom československého odboja. V rokoch 1918 - 1935 plnil funkciu ministra zahraničných vecí prvej Československej republiky, v rokoch 1921 - 1922 bol predsedom vlády a od roku 1935 do 1948 bol prezidentom štátu. Beneš pred vypuknutím druhej svetovej vojny v roku 1938 odišiel do zahraničia. V Paríži založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja, následne v Londýne vytvoril exilovú vládu a stal sa exilovým československým prezidentom. Na konci vojny uzavrel s Moskvou dohodu a bol prezidentom i novovzniknutej republiky. S jeho menom súvisia aj tzv. Benešove dekréty, teda právne predpisy s mocou zákona, ktoré upravovali znárodnenie priemyslu a konfiškácie majetku Nemcov, Židov, Maďarov, zradcov a kolaborantov.
Mgr. Anita Tóthová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a