rozmanité policajné symboly, významné osobnosti v oblasti umenia z regiónu a okolia, strom ako živý organizmus či život detí v minulosti. Jedna z výstav sa venovala aj detským kresbám na tému „rómsky život“. Všetky zapojené detské práce boli súčasťou rovnomennej výstavy.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum významnú výstavu „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorou si pripomenulo 135. výročie svojho vzniku.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1 876 – 1968)“, ktorú navštívilo spolu 1 420 návštevníkov a pri výstave „Krásavice zahalené v dyme. Fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“ evidujeme 1 228 priaznivcov. Výstava „Policajné symboly zo sveta“ bola privezená zo zahraničia, navštívilo ju spolu 706 návštevníkov.
Najmenej návštevníkov (len 101) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Barnabás Holló (1865 - 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava však stále pretrváva a veríme, že do 28. februára 2018, kedy sa výstava končí, sa tento počet zmení.
Okrem uvedenej výstavy z roku 2017 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Žijem na strome a je mi dobre“ (do 28. februára 2018) a „Dieťa a jeho svet“ (do 30. apríla 2018).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2018, bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Súčasného mladého autora pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí priblíži autorská výstava „Roland Neupauer (*1980)“. Historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi a pôvodnou nadobúdacou hodnotou vyvoláva v súčasnosti často úsmev a zároveň aj údiv nad obrovským technickým pokrokom, predstaví verejnosti výstava s názvom „Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Pamiatke mladého slovenského vlastenca (rodáka z Klenovca), učiteľa a vojaka československej armády vo Francúzsku sa bude venovať výstava „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava „Spomienka muránskej kameniny“ bude prezentovať vzácne výrobky manufaktúry v Muráni.
Druhý polrok 2018 otvorí výstava prírodovedného zamerania s názvom „ZOO – preťažená Noemova archa“. Tu sa návštevníci dozvedia viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú aj ich históriu, či skryté zákulisie. Aj nasledujúca z výstav bude z tejto oblasti a nesie názov „Minerály pod lupou“. Jej cieľom bude predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Súkromná stredná umelecká škola Hodruša – Hámre sa verejnosti predstaví na výstave „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Prezentované diela študentov sú inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Artefakty boli vyhotovené pod vedením pedagógov školy pôvodnými technológiami. Nasledujúca výstava bude venovaná téme baníctva „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Prostredníctvom fotografií a trojrozmerných artefaktov bude prezentovať bohatú tradíciu baníckeho a železiarskeho priemyslu v regióne Gemer - Malohont, pričom sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich, no i zaniknutých kameňolomoch. V duchu rómskej kultúry pripravujeme aj výstavu o živote a diele výnimočného rómskeho rezbára. Predstavíme ho verejnosti prostredníctvom výstavy „Dezider Fertő (1921 – 1996). Rómsky rezbár“. Výstava kŕmidiel pre vtáky, ktoré vyrobia žiaci II. stupňa ZŠ a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Múzeum ju pripravuje v dvojročných intervaloch pod názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. Tento rok to bude jej deviaty ročník. Záver roka bude patriť výstave s témou architektúra. Pôjde o reprízu výstavy, ktorú usporiada Maďarská národná galéria a Múzeum architektúry v Budapešti, pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej osobnosti uhorského staviteľstva a architektúry Júliusa Sándyho ml. Výstava ponesie názov „Architekt Július Sándy (1868 – 1953). Pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta“.
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2017 to bolo spolu 78 aktivít, z toho 30 bolo kultúrno-spoločenských a 48 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2017 navštívilo 548 návštevníkov.
V roku 2018 múzeum plánuje realizovať už XIV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne vyučovacie hodiny, prednášky, animačné programy, kvízy a iné aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2018 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00. V čase letnej sezóny (apríl - september) aj v čase víkendu od 9:00 do 17:00.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-