rozmanité policajné symboly, významné osobnosti v oblasti umenia z regiónu a okolia, strom ako živý organizmus či život detí v minulosti. Jedna z výstav sa venovala aj detským kresbám na tému „rómsky život“. Všetky zapojené detské práce boli súčasťou rovnomennej výstavy.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum významnú výstavu „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorou si pripomenulo 135. výročie svojho vzniku.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1 876 – 1968)“, ktorú navštívilo spolu 1 420 návštevníkov a pri výstave „Krásavice zahalené v dyme. Fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“ evidujeme 1 228 priaznivcov. Výstava „Policajné symboly zo sveta“ bola privezená zo zahraničia, navštívilo ju spolu 706 návštevníkov.
Najmenej návštevníkov (len 101) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Barnabás Holló (1865 - 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava však stále pretrváva a veríme, že do 28. februára 2018, kedy sa výstava končí, sa tento počet zmení.
Okrem uvedenej výstavy z roku 2017 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Žijem na strome a je mi dobre“ (do 28. februára 2018) a „Dieťa a jeho svet“ (do 30. apríla 2018).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2018, bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Súčasného mladého autora pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí priblíži autorská výstava „Roland Neupauer (*1980)“. Historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi a pôvodnou nadobúdacou hodnotou vyvoláva v súčasnosti často úsmev a zároveň aj údiv nad obrovským technickým pokrokom, predstaví verejnosti výstava s názvom „Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Pamiatke mladého slovenského vlastenca (rodáka z Klenovca), učiteľa a vojaka československej armády vo Francúzsku sa bude venovať výstava „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava „Spomienka muránskej kameniny“ bude prezentovať vzácne výrobky manufaktúry v Muráni.
Druhý polrok 2018 otvorí výstava prírodovedného zamerania s názvom „ZOO – preťažená Noemova archa“. Tu sa návštevníci dozvedia viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú aj ich históriu, či skryté zákulisie. Aj nasledujúca z výstav bude z tejto oblasti a nesie názov „Minerály pod lupou“. Jej cieľom bude predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Súkromná stredná umelecká škola Hodruša – Hámre sa verejnosti predstaví na výstave „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Prezentované diela študentov sú inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Artefakty boli vyhotovené pod vedením pedagógov školy pôvodnými technológiami. Nasledujúca výstava bude venovaná téme baníctva „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Prostredníctvom fotografií a trojrozmerných artefaktov bude prezentovať bohatú tradíciu baníckeho a železiarskeho priemyslu v regióne Gemer - Malohont, pričom sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich, no i zaniknutých kameňolomoch. V duchu rómskej kultúry pripravujeme aj výstavu o živote a diele výnimočného rómskeho rezbára. Predstavíme ho verejnosti prostredníctvom výstavy „Dezider Fertő (1921 – 1996). Rómsky rezbár“. Výstava kŕmidiel pre vtáky, ktoré vyrobia žiaci II. stupňa ZŠ a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Múzeum ju pripravuje v dvojročných intervaloch pod názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. Tento rok to bude jej deviaty ročník. Záver roka bude patriť výstave s témou architektúra. Pôjde o reprízu výstavy, ktorú usporiada Maďarská národná galéria a Múzeum architektúry v Budapešti, pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej osobnosti uhorského staviteľstva a architektúry Júliusa Sándyho ml. Výstava ponesie názov „Architekt Július Sándy (1868 – 1953). Pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta“.
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2017 to bolo spolu 78 aktivít, z toho 30 bolo kultúrno-spoločenských a 48 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2017 navštívilo 548 návštevníkov.
V roku 2018 múzeum plánuje realizovať už XIV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne vyučovacie hodiny, prednášky, animačné programy, kvízy a iné aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2018 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00. V čase letnej sezóny (apríl - september) aj v čase víkendu od 9:00 do 17:00.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.