Ďalej boli zreštaurované dve teologické diela Felixa Bidembacha, doktora teológie evanjelickej cirkvi, z roku 1609 a 1610 a Bratislavské artikuly z roku 1791. Reštaurovanie realizoval so zreteľom na zachovanie autenticity, pôvodnosti a špecifickosti knižných väzieb Mgr. Art. Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby, člen Komory reštaurátorov Slovenska.
Jedná sa o nasledovné vzácne tlače:
1. SENNERT, DanielInstitutionum Medicinae Libri V: Auctore Daniele Sennerto, Vratislaviensi, D. et Medicinae in Academia Witebergensi Professore P. Witebergae, Apud Zachariam Schurerum. Typis Wolfgangi Meisneri, Anno MDCXI. [1611]. 20 x 16 cm. [22], 1194, [40] strán.
2. BIDEMBACH, FelixPromptuarii Exequialis Pars altera: Continens Centvrias Dvas Dispositionum, Qvibus Themata funebria, Sive Scripturae dicta varia quae dé morte sepultura... Pro Tyronibvs in Ministerio Ecclesiarum Ducatus Wirtembergici, et cateris. Autore Felici Bidembachio D... Lipsiae, Ex Officina Typographica Abrahami Lambergi. Anno MDCIX. [1609] . 15,5 x 9 cm. [14], 915, [20] strán.
3. BIDEMBACH, FelixConcionvm Poenitentialivm et Praeparatoriarvm, Qvae Ad Dignam Coenae Dominicae perceptionem, eiusdem Celebrationi, in Vigiliis Festorvm atque aliis, praemitti debent. Decades VII. Pro Tyronibvs in Ministerio Ecclesiarum Ducatus Wittembergici. Authoribus Fratribus Bidembachiis DD. Theologis... exprimuntur.Francofvrti, Exprimebat Iohannes Bringer, sumptibus Iohannis Berneri Anno MDCX. [1610]. 15,5 x 9,5 cm. [18], 301 strán.
4. Articuli Diaetales Posonienses Anni M. DCC. XCI. Cum spec. Privilegio S.C.R.A. Majestatis. Leopoldus m. pr. Comes Carolus Pálffy m. pr. Alexander Pásztory m. pr.Posonii, Typis Joannis Michaelis Landerer [1791] . 17 x 10 cm. 136 strán.
Cieľom projektu reštaurovania je záchrana poškodených tlačí 17. - 19. storočia pre budúce generácie. Realizácia projektu prebieha vo viacerých etapách. Všetky zreštaurované knihy sú dostupné k bádaniu v knižnici múzea. Staré tlače boli odborne zreštaurované a použité pracovné postupy a fotografie zreštaurovaných tlačí sú obsiahnuté v hodnotiacich správach reštaurátorských prác, ktoré sú prílohou vystavených tlačí. Realizácia tohto projektu je prínosom širokej čitateľskej verejnosti. Knižnica Gemersko-malohontského múzea, budovaná počas 136 rokov existencie múzea, obsahuje 45 591 knižničných jednotiek a tvorí ju historický a príručný knižný fond. Historický knižný fond zahŕňa 32 853 tlačí z obdobia od 16. storočia až do začiatku 20. storočia. Fond vznikol prevažne z knižných darov inštitúcií a osobností z regiónu Gemer-Malohont. Múzeum uskutočňuje komplexný systém ochrany fondu a zabezpečuje odborné reštaurovanie poškodených kníh. V rokoch 2005 - 2017 sme zabezpečili prostredníctvom dotačne podporených projektov klimatizáciu historickej knižnice a reštaurovanie 162 poškodených starých tlačí zo 16. - 19. storočia.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Mgr. Iveta Krnáčová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a