Počas májových dní ponúkame návštevníkom štyri obsahovo atraktívne a zaujímavé výstavy.
Napriek ťažkej chorobe patrí Roland Neupauer (*1980) k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliér prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa v jeho prípade stala určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí a názorov. Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. Jeho tvorbu si môžete pozrieť v rámci výstavy Roland Neupauer – Nesúvislosti, ktorá potrvá do 31. mája 2018.
Počítače, notebooky, tablety či smartfóny sú každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Výstava Kremikové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET, ktorá ponúka jedinečnú možnosť oboznámiť sa s „pravekom“ osobných počítačov a spoznať tak počiatky „digitálneho veku“, ktorý je pre nás už úplne samozrejmý. Prezentovaných je viac ako 30 ks výpočtovej techniky s príslušenstvom, používanej predovšetkým na území Československa v období rokov 1982 až 1993 zo zbierok spoločnosti RS NET Rimavská Sobota. Vystavené sú počítače od výrobcov ako Aple, Atari, Sharp, ako aj legendárny Commodore 64 z roku 1982, ktorý sa na území bývalého Československa predával za sumu 10 000 Kčs. Práve tento počítač môžeme označiť ako prelomový model z hľadiska informatizácie ľudstva, pretože po celom svete sa ho predalo viac ako 20 miliónov kusov. Na výstave je prezentovaná aj československá produkcia. Vystavené sú počítače rady PMD 85 (piešťanský mikropočítač displejový), ktorého kompletizácia prebiehala aj v Rimavskej Sobote, počítače rady Didaktik, produkované vo výrobnom družstve Didaktik Skalica alebo počítače radu SMEP Tesla PP 01 a 06. Výstava potrvá do 30. júna 2018.
4. mája 2018 o 12.30 hod., pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota, sa uskutoční vernisáž výstavy Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944). Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018.
15. mája 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny, ktorá predstaví 240 muránskych výrobkov a je výsledkom výskumnej úlohy historičky Baníckeho múzea v Rožňave – Mgr. Sylvii Holečkovej. Výstava prezentuje vzácne výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer. Po roku 1903 sa činnosť manufaktúry spája s menom Alexandra Totisa a od roku 1907 s menom Juliusa Ignatha. Svoju činnosť manufaktúra ukončila pravdepodobne v roku 1910. Výstava potrvá do 2. septembra 2018.
Predmetom mesiaca máj bude monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907. Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku. Z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. Vytlačená bola v Banskej Štiavnici v roku 1907 a písaná je v maďarskom jazyku. Monografia sa venuje dejinám a súčasnosti baníctva v regióne Gemer-Malohont, taktiež baníctvu vo vzťahu k zemepisu, vodohospodárstvu, mineralógii, doprave, ďalej baníckemu inžinierstvu a právu. Text monografie je priebežne doplnený 74 čierno-bielymi fotografiami. Prílohou knihy je osobitne vytlačený a zviazaný súbor 48 technických banských výkresov. Monografia je venovaná in memoriam grófovi Jurajovi Andrášimu (Andrássy György 1797 - 1872) z Krásnej Hôrky.
19. mája 2018 o 18.00 hod. všetkých pozývame do priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882) na XIV. ročník Noci múzeí a galérií, v rámci ktorého je pripravený pestrý program plný spomienok, poznania a tvorivosti. Podujatie slávnostne zaháji riaditeľka Gemersko-malohontského múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bude Klub vojenskej histórie Anthropoid Mýto pod Ďumbierom, ktorý sa predstaví ukážkou uniforiem, zbraní a ďalšieho vybavenia Československej ľudovej armády (1954 – 1990). Hrnčiarske remeslo nám predstaví Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian, ktorá návštevníkov zasvätí do jej remesla a predstaví svoju originálnu tvorbu. Pripravená je aj prírodovedná prednáška Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v Rimavskej Sobote „Biodiverzita regiónu Gemer-Malohont“. V rámci prehliadky priestorov múzea si môžu návštevníci pozrieť výstavy: Roland Neupauer – Nesúvislosti, ktorou návštevníkov prevedenie samotný mladý výtvarník Roland Neupauer (nar. 1980) z Krásnohorského Podhradia. Ďalej je to výstava Kremíkové nebo – historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET, v rámci ktorej spoločnosť RSNET predstaví zaujímavosti zo sveta počítačov zo 70. – 90. rokov minulého storočia. A na záver sú to najnovšie výstavy Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu a Spomienka muránskej kameniny. Každý 100. návštevník dostane darček od riaditeľky múzea. Vstupné je 1 €, deti do 6 rokov zdarma.
Za GMM informuje: Mgr. Martina Oštrom Mareková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-