a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich salónu. Nábytok spolu s ďalšími predmetmi darovali členovia rodiny vtedajšiemu Gemerskému župnému múzeu začiatkom 20. storočia. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný.
Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý za necelých 5 mesiacov jej prinavrátil niekdajší vzhľad. Z jednotlivých kusov sedacej súpravy boli postupne odčalúnené jednotlivé vrstvy – ozdobné šnúry, poťahová látka, pôvodné vrstvenie, ako bolo konské vlásie, africká tráva, juta riedka, juta hustá. Po odstránení týchto vrstiev boli jednotlivé pružinové kostry s jutovými popruhmi povysávané od hrubých nečistôt a parazitov. Pružinové kostry boli očíslované a uvoľnené, vrátane jutových popruhov z drevených kostier pohovky, kresiel s podrúčkami a malého kresielka.
![]() |
![]() |
Trojmiestna pohovka, kreslá s podrúčkami a malé kresielko bolo na pomery užívania do veľkej miery poškodené mechanicky. Jednotlivé konštrukčné spoje, ako bolo začapovanie nôh, boli ulomené, predné sústružené nohy chýbali. Zadné nohy na trojmiestnej pohovke chýbali. Predné sústružené nohy boli napadnuté drevokazným hmyzom, až do takej miery, že boli konštrukčne nevyhovujúce. Dyhovanie na zadných profilových nohách na kreslách s podrúčkami boli mechanicky a vplyvom nadmernej vlhkosti značne poškodené. Spoje v lakťových podrúčkach boli ulomené a neplnili svoju funkciu. V hornej operadlovej časti pohovky a jedného kresla s podrúčkami chýbala ozdobná štylizovaná rezba.
Pri reštaurovaní sedacieho kompletu z obdobia druhej polovice 19. storočia, bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu tohto sedacieho nábytku. Tieto nábytkové kusy, vďaka finančným zdrojom Fondu na podporu umenia, sú odteraz súčasťou stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré návštevníci môžu obdivovať od 1. júna 2018.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a