„Piatkový program tradične začíname v dedine na pľacu, čiže na priestranstve pred evanjelickým kostolom, kde v rámci festivalovej bohoslužby vystúpi aj hosťujúca ženská spevácka skupina Marína. Na fare ECAV otvoríme výstavu insitného umenia zo srbskej Kovačice, nuž a počas celého večera bude pre kulinárov určite zaujímavou novinkou ochutnávka špecialít maďarskej, srbskej i domácej kuchyne. V rámci programu na malej scéne sa predstavia hosťujúce kolektívy. Vystúpenie skupiny Banda so Samom Smetanom a Betkou Lukáčovou spestrí vynikajúci tanečník Peter Vajda, finalista prvého ročníka Zem spieva. Náš gemerský folklór premiérovo na Gemeri predvedie folklórny súbor Živeľ z Bratislavy a skvelú ľudovú hudbu Muzička hádam ani netreba predstavovať. Mladé talenty z muzikantského tábora a jubilujúca domáca folklórna skupina Hôra z Rejdovej ukončia prvú časť piatkového večera. Muzička sa na pódium ešte vráti, aby zahrala do tanca na veselici, bude však aj príležitosť zdokonaliť sa v tanci s Petrom Vajdom a jeho partnerkou v škole tanca. Určite navštívte aj spevácky dvor, kde hlavné slovo bude mať Betka Lukáčová. Pre tých, ktorých zaujíma história Gemerského folklórneho festivalu je pripravená retrospektívna projekcia z archívu našej inštitúcie, a to priamo na pľacu pri četerni,“ takto približuje prvý festivalový deň riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý deň festivalu starostka obce Slávka Krišťáková ráno o desiatej hodine otvorí Rejdovské dvory, ktoré predstavia ako sa voľakedy žilo na dedine - pôvodné remeslá, kroje, náradia či rôzne gastronomické špeciality. Kolektív z Domu sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy so svadobným obrázkom zaháji doobedňajší program na malej scéne. Vo svadobnej téme bude pokračovať aj hosťujúci kolektív zo Srbska so známym programom Kovačická detská svadba. Krojovaný sprievod obcou sa začína o 12.30 hodine, kedy sa účastníci presunú do amfiteátra kde festivalový program vyvrcholí.
„Tohto roku bude program detských folklórnych súborov a sólistov opäť na veľkej scéne. Režisérka Andrea Pitoňáková v programe Vandrovníci na Gemeri uvedie detské hry, spevy a tance v podaní našich najmenších folkloristov. Program Vôňa Gemera v réžii Jána Liptáka predstaví domáce kolektívy, vrátane tých najlepších, ktorí sa v celoslovenských súťažiach počas uplynulých rokov umiestnili na popredných miestach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Bohatý a pestrý bude aj program hostí. Sestry Matákové nás zavedú na Oravu, avšak to najlepšie priamo z východného Slovenska predstaví folklórna skupina Jadlovec z neďalekého Spiša, ktorá okrem vystúpenia prinesie niečo aj pod zub v podobe margecanských špecialít, či skvelý folklórny súbor Železiar s programom Rusnácka maňira. Ženská spevácka skupina Poľana a folklórny súbor Vranovčan svojim vystúpením oživia spomienky na folklórnu šou Zem spieva a zároveň ukončia druhý deň 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu.
Počas festivalových dní nebudú chýbať ani sprievodné aktivity, ktoré pripomenú jedinečnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Gemera, rozvinú zručnosti v tradičnej remeselnej výrobe, či obohatia návštevníkov o chutné tradičné jedlá z Maďarska, Srbska, Spiša a samozrejme aj z Gemera. Rejdovské dvory predstavia kultúru bývania a spôsob života Hornogemerčanov a ich predkov, jarmok tradičných remesiel ponúkne širokú paletu tradičných ľudovoumeleckých výrobkov, Dom tradičnej kultúry Gemera predstaví svoju činnosť v tvorivých dielňach pre deti a dospelých.
Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na divadielko Pesničkál, drevený kolotoč a ďalšie herné aktivity typické pre vidiecke prostredie. Exteriérová výstava fotografií z doterajších štyridsiatichštyroch ročníkov festivalu sa teší na svojich návštevníkov tak, ako aj výstava insitného umenia Slovákov zo srbskej Kovačice.
Organizátori festivalu, zároveň aj hostitelia Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová sa tešia na Vašu návštevu, na skvelé priateľské stretnutia pri dobrej muzike a tradičnom jedle v dňoch 24.-26. augusta 2018 v Rejdovej na jubilejnom 45. ročníku Gemerského folklórneho festivalu. Čaká Vás neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami, skrátka tým najlepším, čo ponúka tradičná ľudová kultúra Gemera a východného Slovenska.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-