Priblížil nám 1. premiéru programu "Čo starí pamätajú, to mladí zachovajú". Tohto roku bol venovaný stému výročiu ukončenia prvej svetovej vojny, ktorej účastníkmi boli aj naši Gemerčania z viacerých obcí. Námetom k tomu poslúžila najmä kniha Martina Gallíka z Nižnej Slanej “Za cisára pána”, ktorej krst bol niekoľko dní predtým v jeho rodnej obci. Aspoň niekoľko viet z rozhovoru, ktorý odznel na scéne javiska pri priblížení pomysleného rozhovoru autora knižky so svojím starým otcom Jánom Gallíkom, účastníkom spomínanej vojny. Tieto vety zrejme každého vtiahli do deja, ktorý diváci s napätím počúvali. Skúste sa na chvíľu ponoriť do spomienok Martina Gallíka na starého otca, ktoré odzneli nižšie aj vy:
"Aj ja Vám niečo poviem o tej vojne.
Nemal som to šťastie poznať môjho starého otca, lebo zomrel rok predtým, ako som sa narodil. V rodine sa zachovali jeho fotografie a obraz z vojny, tri medaily a informácia o tom, že keď zomrel, do rakvy mu uložili aj jeho šabľu. Toto, o čom budem teraz rozprávať som si musel nájsť v archívoch, kronikách, vygúgliť a vyzvedať, kde sa dalo.
Keď vypukla "Veľká vojna", starý otec Ján Gallík z Nižnej Slanej slúžil druhým rokom základnú vojenskú službu v 16. honvédskom pešom regimente, v 3. prápore v Jelšave a bojoval na ruskom fronte.
A keď o ňom hovorím, dovoľte, aby som Vám ho predstavil.
Starý otec (Peter Nemčko - oblečený v uniforme vojaka z 1. svetovej vojny s pripnutými medailami) sa predstaví publiku:
Prijmite pozdrav od frontového vojaka. Dobrý večer! (zasalutuje)
Takto sa vrátil ako 26-ročný z frontu a „vyznačený“, ako sa píše v obecnej kronike. Podarilo sa mu utiecť aj z ruského zajatia.
Za hrdinské činy na bojiskách v Galícii bol vyznamenaný: Karlovým vojenským krížom, Bronzovou medailou za statočnosť, Veľkou striebornou medailou za statočnosť. V hodnosti feldwebel mu bola udelená 12. novembra 1915 Zlatá medaila za statočnosť.
Hovorím o štyroch medailách a vidíte len tri. Zlatá, bohužiaľ, chýba.
Tak, ako na začiatku vojny išli všetci na front so spevom a presvedčením, že vojnu vyhrajú, o to smutnejšie, nikým neprivítaní, sa vracali domov. Nebolo cisára pána, nebolo vlasti a boli radi, keď ich privítala vlastná rodina.
A tá štvrtá medaila zo „zlata“? Tú v novej vlasti musel starý otec predať, aby mohol opraviť v roku 1921 rodný dom zničený požiarom.
Vďaka mojej manželke však túto medailu mám. Kúpila ju od zberateľa z Českej republiky. Darovala mi ju nedávno k meninám z úcty ku všetkým, ktorí vo vojne trpeli, nevrátili sa a neodpočívajú v rodnej zemi a z úcty k starému otcovi.
Dovoľte, aby som ju umiestnil tam, kde doteraz chýbala. (Pripne medailu starému otcovi na hruď.)
Aj taká bola Veľká vojna."
Do deja programu prispeli svojím vystúpením folklórne súbory, sólisti a inštrumentalisti z Gemera. Ich gro tvorili najmä členovia folklórnych súborov Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova aj s mužskou speváckou skupinou Pekná dolinka, Hrabina z Nižnej Slanej, Dolina z Gemerskej Polomy, Dubina z Rožňavy, Genšenky z Honiec a Borostyán z Drnavy. Bohatým materiálom k spomenutému programu však disponujú aj iné naše dedinské telesá, škoda, že sme ich tu nevideli. Aj keď odozva na pripravený program bola u väčšiny diváckej obce pozitívna, účinok programu mohol byť ešte údernejší. Tak však rozhodli organizátori i režisér programu.
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-