Záver prvého festivalového dňa bude patriť tancu a dobrej hudbe, ale organizátori mysleli aj na priaznivcov filmových dokumentov s ľudovou tematikou. Peter Poboček pripravil kolekciu filmov zo svojej tvorby, v ktorých zachytáva zručnosť a majstrovstvo ľudových výrobcov zo stredného Gemera.
V sobotu už v dopoludňajších hodinách

budú z rejdovských dvorov znieť hudba, spev a rozvoniavať gemerské špeciality. Na pľacu predvedú rôzne remeselné techniky výrobcovia z Rejdovej, rožňavského okresu, ale aj iných regiónov Slovenska, Maďarska a Kovačice.
O 11-tej hodine na malú scénu prilákajú divákov tí najmenší, aby sa pochválili čo nové sa za rok naučili. Program bude pokračovať školou tanca v rámci ktorej bude uvedený do života DVD nosič - Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš - vydaný Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. Roztancovaní účastníci sa v krojovanom sprievode presunú do amfiteátra, kde program 41. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholí. Po Privítanke v amfiteátri za Hamrom v podaní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a sólistov zaznejú piesne z CD nosiča - Tichý vetrík po doline veje - vydaného koncom minulého roka Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave.
„Na scéne rejdovského amfiteátra
sa dosť často prezentovali programy s vojenskou tematikou. Tohto roku sme do dramaturgickej skladby zahrnuli projekt „Piesne vojnou písané“, ktorým si pripomíname 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Spomínané udalosti sa často opisujú a ospevujú v ľudovej tvorbe, majú svoje miesto v repertoároch folklórnych skupín i súborov,“ priblížil Ján Lipták, režisér gemerských programov.
Z bohatej studnice gemerských ľudových tradícií si vybrali svoje témy folklórne skupiny a súbory, ktoré sa predstavia v ďalších programových blokoch.
Program hostí

uvedie hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice. Na Kráľovej holi i ďalšie prekrásne piesne a tance z neďalekého Šumiaca zaznejú v podaní folklórneho súboru Šumiačan. Muzikanti, speváci a rozkazovači z folklórneho súboru Partizán zo Slovenskej Ľupče nás pozvú na Detviansku svadbu, ktorú ponúknu spolu s tanečnou zložkou tohto kolektívu. Záver bude patriť folklórnemu súboru Zemplín z Michaloviec s programom Láska v srdci nosená. Myslím, že názov záverečného programu je aj hlavnou myšlienkou nielen nášho festivalu. Lásku k folklóru nosia v srdci všetci folkloristi, členovia kolektívov, ale aj návštevníci, ktorí im úprimne tlieskajú a podporujú ich na rôznych vystúpeniach.
Aj v amfiteátri budú pre návštevníkov pripravené sprievodné podujatia
41. Gemerský folklórny festival Rejdová sa organizátorom podarilo zabezpečiť aj vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov.
Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Fotografie: P. Vojtaško

































__________________________________________________

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 22. a 23. augusta 2014 na 41. Gemerský folklórny festival. Počas dvoch dní festival ponúka zaujímavé scénické programy v obci a amfiteátri, jarmok remesiel, rejdovské dvory, výstavy, prezentácie, súťaže, gastronomické a iné špeciality z regiónu.
uvíta prvých účastníkov slávnostne vyzdobená obec a domáci okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Po „pozývačkách“ na tohtoročný festival sa v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela uskutočnia Služby Božie za uchovanie tradícií v Hornom Gemeri. Stalo sa už tradíciou, že neoddeliteľnou súčasťou sú rôzne výstavy, ktoré majú blízko k ľudovému umeniu i samotnému festivalu. Program bude
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-