Organizátori podujatia Gemersko – malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec a Matica Slovenská pozývajú všetkých priaznivcov folklóru na sviatky ľudovej hudby, spevu, tanca, ľudových remesiel, gastronomických špecialít. Návštevníci budú môcť navštíviť výstavy venované významným osobnostiam nášho regiónu a to rezbárske umenie Ing. Dušana Šarkana, a remeslá zaznamenané fotografom Mgr. Kolomanom Zúrikom, čím si chceme pripomenúť významné osobnosti regiónu a vzdať úctu im a ich dielu.
Pre návštevníkov pripravujeme
ukážky tradičných ľudových remesiel na Jarmoku remesiel a tvorivých dielňach. Zároveň chceme poukázať na tradičný spôsob stravovania našich predkov a prezentovať tradičnú kuchyňu.
V scénických programoch
Vás ako prví pozdravia najmladší účinkujúci a to detské folklórne kolektívy z regiónu, v programe Na pažiti v réžii Jaroslava Piliarika a manželov Blahutovcov. Po siedmykrát uvedieme komorný program pod názvom Roztratené zrnká, v ktorom Vám predstavíme ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta, ktorý vzniká na základe terénneho výskumu tímu Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara. Po večernom príhovore starostky obce Mgr. Zlaty Kaštanovej a hostí návštevníkov pozdravia členovia domáceho Folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
Piatok večer
bude pokračovať temperametnými východoslovenskými piesňami v podaní Muziky Milana Rendoša z Košíc. Keďže 24. jún je spojený s menom Ján, náš večerný program je venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom, pod názvom Jánska noc má svoju moc, v réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej.
V programe sa predstavia folklórne súbory
Vepor z Klenovca, Detva z Detvy, Hrochoťan z Hrochote, Marína zo Zvolena, Považan z Považskej Bystrice, bratia Štefánikovci z Nimnice, fujaristi Milan Katreniak z Tisovca, Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, gajdoš Drahomír Daloš z Lehoty pod Vtáčnikom, Alexander Ladziansky z FS Sitňan z Banskej Štiavnice. Záver piatkového večera bude patriť interaktívnemu zapojeniu návštevníkov s účastníkmi do programu Na Jäna, na Jäna. V programe zároveň zaznejú balady o otváraní sa pokladov na Jána a liečivých rastlinách, ktorých výrazný účinok má práve na Jána. V tento deň majú nositelia mena Ján vstup na podujatie zdarma.
V sobotu 25. júna 2016
bude pokračovať podujatie od 10:00 a to otvorením dvorov, Jarmoku remesiel, tvorivých dielní. Aj v tomto roku pokračujeme 26. ročníkom prehliadky Klenovská heligónka, kde svoje umenie budú prezentovať heligonkári takmer z celého Slovenska. Úspešný sprievodný program Śo dobryho na jarmoku, bude pokračovať aj v tomto roku, kde návštevníci získajú informácie o tradičných remeslách a remeselných majstroch, ktorí sa predstavia na Jarmoku remesiel ako aj tradičné jedlá z jednotlivých dvorov. Pre návštevníkov pripravujeme ukážku spracovania ľanu, pradenia, tkania Od ľanu po plátno v podaní Ľubky Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou a spracovanie ovčej vlny Od ovečky po gubu v podaní Jána Fottu z Klenovca. Ing. Ján Keresteš a Ing. Karol Herian predstavia význam mlieka a mliečnych výrobkov na ľudský organizmus. Miestni producenti syra a mlieka budú prezentovať svoje výrobky. Liečivé rastliny a ich účinky bude prezentovať Zuzana Homolová z Levoče.
V tvorivých remeselných dielňach
pod názvom Detičky poďte do dielničky si budú môcť vyskúšať rôzne remeselné techniky aj tí najmenší . Chvíle im spríjemnia detské folklórne kolektívy Zrkadielko z Hnúšte, Ratolesť z Detvy a Lykovček z Revúcej.
Začiatok popoludnia bude patriť ľudovej piesni,
kde sa návštevníci a účastníci budú mať možnosť naučiť pieseň spolu s Folklórnou skupinou Levenda z Muráňa. Daś fajnovô, je názov tanečnej školy z Klenovca, kde návštevníkov aj účastníkov slávností naučíme typické klenovské tance Židovka, Kačingató, Tá Mariška a Kyslie kromple. Už tradične účastníci festivalu sa na GMFS - Klenovskej Rontouke prezentujú nielen v scénických programoch, ale ukážu aj svoju šikovnosť a to v súťažiach pod režijnou taktovkou Jarky Lajgútovej z Rimavskej Soboty, pod názvom O starostkin dukát.
Scénické programy bude v sobotu otvárať hosť slávností
a to Folklórny súbor Považan z Považskej Bystrice. Za ním sa predstavia ľudové hudby v súťažnom programe Drótova nôta, na počesť klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
Zahraničným hosťom je Folklórny súbor Ipoly
z Mihálygerge z Maďarska, ktorý sa prestaví spolu s ľudovou hudbou Túcsök. Od jari do jesene je názov ďalšieho scénického programu, ktorý bude zameraný na pracovné činnosti a zvyky počas letného obdobia. Predstavia sa v ňom kolektívy z okresu Revúca a to Folklórna skupina Zpod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Levedna z Muráňa a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, z Horného Gemera sa predstaví Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a región Hont budú prezentovať FS Hont z Krupiny a sólisti z FS Sitňan z Banskej Štiavnice.
Večerný program bude patriť jubilujúcim kolektívom z okresu Rimavská Sobota a to 45. ročnému FS Rimavan z Rimavskej Soboty, 30 ročnej Folklórnej skupine z Tisovca, 30 ročnému Folklórnemu súboru Sinec z Hnúšte v podaní Mužskej speváckej skupiny Húžva a Ženskej speváckej skupiny Skaliny a 45 ročnému Folklórnemu súboru Vepor z Klenovca. Ďalším jubilantom bude 50 ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena, ktorý pozdravia návštevníkom svojim profilovým programom. Sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký ľudový súbor PUĽS z Prešova s programom Návraty. V nedeľu 26. júna 2016 sa 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka ukončí hudobno – speváckym programom Ženy v podaní Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, v réžii Andrei Jágerovej, ktorý bude uvedený v kostole ECAV v Klenovci po Službách Božích.
Veríme, že náš program Vás osloví a zavítate na 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností na Klenovskú Rontouku, na oslavu tradičnej ľudovej kultúry a potešíte svoje zmysly pri ľudovej hudbe, speve, tanci, remesle, či tradičných gastronomických špecialitách.
Slávností z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská, o. z. RODON Klenovec
z 2% dane a Figuli s.r.o.
Mgr. Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.