Organizátori podujatia Gemersko – malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec a Matica Slovenská pozývajú všetkých priaznivcov folklóru na sviatky ľudovej hudby, spevu, tanca, ľudových remesiel, gastronomických špecialít. Návštevníci budú môcť navštíviť výstavy venované významným osobnostiam nášho regiónu a to rezbárske umenie Ing. Dušana Šarkana, a remeslá zaznamenané fotografom Mgr. Kolomanom Zúrikom, čím si chceme pripomenúť významné osobnosti regiónu a vzdať úctu im a ich dielu.
Pre návštevníkov pripravujeme
ukážky tradičných ľudových remesiel na Jarmoku remesiel a tvorivých dielňach. Zároveň chceme poukázať na tradičný spôsob stravovania našich predkov a prezentovať tradičnú kuchyňu.
V scénických programoch
Vás ako prví pozdravia najmladší účinkujúci a to detské folklórne kolektívy z regiónu, v programe Na pažiti v réžii Jaroslava Piliarika a manželov Blahutovcov. Po siedmykrát uvedieme komorný program pod názvom Roztratené zrnká, v ktorom Vám predstavíme ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta, ktorý vzniká na základe terénneho výskumu tímu Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara. Po večernom príhovore starostky obce Mgr. Zlaty Kaštanovej a hostí návštevníkov pozdravia členovia domáceho Folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
Piatok večer
bude pokračovať temperametnými východoslovenskými piesňami v podaní Muziky Milana Rendoša z Košíc. Keďže 24. jún je spojený s menom Ján, náš večerný program je venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom, pod názvom Jánska noc má svoju moc, v réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej.
V programe sa predstavia folklórne súbory
Vepor z Klenovca, Detva z Detvy, Hrochoťan z Hrochote, Marína zo Zvolena, Považan z Považskej Bystrice, bratia Štefánikovci z Nimnice, fujaristi Milan Katreniak z Tisovca, Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, gajdoš Drahomír Daloš z Lehoty pod Vtáčnikom, Alexander Ladziansky z FS Sitňan z Banskej Štiavnice. Záver piatkového večera bude patriť interaktívnemu zapojeniu návštevníkov s účastníkmi do programu Na Jäna, na Jäna. V programe zároveň zaznejú balady o otváraní sa pokladov na Jána a liečivých rastlinách, ktorých výrazný účinok má práve na Jána. V tento deň majú nositelia mena Ján vstup na podujatie zdarma.
V sobotu 25. júna 2016
bude pokračovať podujatie od 10:00 a to otvorením dvorov, Jarmoku remesiel, tvorivých dielní. Aj v tomto roku pokračujeme 26. ročníkom prehliadky Klenovská heligónka, kde svoje umenie budú prezentovať heligonkári takmer z celého Slovenska. Úspešný sprievodný program Śo dobryho na jarmoku, bude pokračovať aj v tomto roku, kde návštevníci získajú informácie o tradičných remeslách a remeselných majstroch, ktorí sa predstavia na Jarmoku remesiel ako aj tradičné jedlá z jednotlivých dvorov. Pre návštevníkov pripravujeme ukážku spracovania ľanu, pradenia, tkania Od ľanu po plátno v podaní Ľubky Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou a spracovanie ovčej vlny Od ovečky po gubu v podaní Jána Fottu z Klenovca. Ing. Ján Keresteš a Ing. Karol Herian predstavia význam mlieka a mliečnych výrobkov na ľudský organizmus. Miestni producenti syra a mlieka budú prezentovať svoje výrobky. Liečivé rastliny a ich účinky bude prezentovať Zuzana Homolová z Levoče.
V tvorivých remeselných dielňach
pod názvom Detičky poďte do dielničky si budú môcť vyskúšať rôzne remeselné techniky aj tí najmenší . Chvíle im spríjemnia detské folklórne kolektívy Zrkadielko z Hnúšte, Ratolesť z Detvy a Lykovček z Revúcej.
Začiatok popoludnia bude patriť ľudovej piesni,
kde sa návštevníci a účastníci budú mať možnosť naučiť pieseň spolu s Folklórnou skupinou Levenda z Muráňa. Daś fajnovô, je názov tanečnej školy z Klenovca, kde návštevníkov aj účastníkov slávností naučíme typické klenovské tance Židovka, Kačingató, Tá Mariška a Kyslie kromple. Už tradične účastníci festivalu sa na GMFS - Klenovskej Rontouke prezentujú nielen v scénických programoch, ale ukážu aj svoju šikovnosť a to v súťažiach pod režijnou taktovkou Jarky Lajgútovej z Rimavskej Soboty, pod názvom O starostkin dukát.
Scénické programy bude v sobotu otvárať hosť slávností
a to Folklórny súbor Považan z Považskej Bystrice. Za ním sa predstavia ľudové hudby v súťažnom programe Drótova nôta, na počesť klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
Zahraničným hosťom je Folklórny súbor Ipoly
z Mihálygerge z Maďarska, ktorý sa prestaví spolu s ľudovou hudbou Túcsök. Od jari do jesene je názov ďalšieho scénického programu, ktorý bude zameraný na pracovné činnosti a zvyky počas letného obdobia. Predstavia sa v ňom kolektívy z okresu Revúca a to Folklórna skupina Zpod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Levedna z Muráňa a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, z Horného Gemera sa predstaví Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a región Hont budú prezentovať FS Hont z Krupiny a sólisti z FS Sitňan z Banskej Štiavnice.
Večerný program bude patriť jubilujúcim kolektívom z okresu Rimavská Sobota a to 45. ročnému FS Rimavan z Rimavskej Soboty, 30 ročnej Folklórnej skupine z Tisovca, 30 ročnému Folklórnemu súboru Sinec z Hnúšte v podaní Mužskej speváckej skupiny Húžva a Ženskej speváckej skupiny Skaliny a 45 ročnému Folklórnemu súboru Vepor z Klenovca. Ďalším jubilantom bude 50 ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena, ktorý pozdravia návštevníkom svojim profilovým programom. Sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký ľudový súbor PUĽS z Prešova s programom Návraty. V nedeľu 26. júna 2016 sa 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka ukončí hudobno – speváckym programom Ženy v podaní Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, v réžii Andrei Jágerovej, ktorý bude uvedený v kostole ECAV v Klenovci po Službách Božích.
Veríme, že náš program Vás osloví a zavítate na 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností na Klenovskú Rontouku, na oslavu tradičnej ľudovej kultúry a potešíte svoje zmysly pri ľudovej hudbe, speve, tanci, remesle, či tradičných gastronomických špecialitách.
Slávností z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská, o. z. RODON Klenovec
z 2% dane a Figuli s.r.o.
Mgr. Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-