(DTKG), ktoré ponúkajú zaujímavé edukačné aktivity podporujúce nielen rozvíjanie zručností, ale aj naplnenie cieľov začlenenia prierezovej témy regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry do školského vzdelávacieho programu. V textilnej dielni v priebehu týždňa sa budú deti učiť drotárstvu, plsteniu a výrobe sviečok zo včelieho vosku. Dospelí záujemcovia budú mať možnosť absolvovať workshop s umeleckým výrobcom ÚĽUV-u Ľubicou Noemi Kováčikovou a naučiť sa tradičné techniky spracovania ovčej vlny (19.11. o 17.00 hod.).
V muzikantskej dielni lektor, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice naučí deti vyrábať drevené zvukové hračky – signálne píšťalky, vrtuľky a koníkov. Pre dospelých pripravil dielňu „Loški a varejchi“, v ktorej sa účastníci workshopu naučia základom rezbárskej techniky a vyrobia si vlastné lyžice, či varechy (20.11. o 16.00 hod.).
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) budeme aj variť v gastronomickej dielni, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú pripravovať pirohy a varenie spojíme aj s tradičným veštením. Členky FS Haviar ukážu výrobu tradičných šúľancov, guliek a iných dobrôt z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa ponúkne klasické učenie sa rôznych techník spracovania hliny. Lektorka DTKG Renáta Kseničová má pripravené zaujímavé námety vo svojej dielni, kde si môžu deti vyrobiť už aj darčeky na Vianoce.
OLAŠSKÉ ČARODEJNICE
Utorkový večer sa bude niesť v duchu tajností a rôznych vešteckých úkonov. Etnologička Ivana Šusterová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s kolegyňou fotografkou Luciou Sekerkovou sa venujú téme olašských Rómov už dlhší čas. Minulý rok absolvovali výskum v Bukurešti, ktorý mapoval veštkyne – čarodejnice zo skupín olašských Rómov v Rumunsku. O tomto projekte im pred časom vyšla aj publikácia „Ženy predávajúce nádej“, o ktorej sa budeme v utorok (20.11. o 18.00 hod.) v DTKG rozprávať. Etnologička porozpráva o živote olašských Rómov všeobecne, zároveň otvoríme výstavu fotografií zo spomínaného výskumu Rómov v Rumunsku. V tento deň bude sprístupnená aj výstava s názvom Fajna folklorna fotka, ktorú pripravila naša partnerská inštitúcia Spišské osvetové stredisko.
FOLKLÓRNY VEČER SO SPEVÁKMI Z VLACHOVA
Vlachovo, dedina roka 2005, je známa aj výraznou históriou a snahou o uchovávanie kultúrneho dedičstva regiónu. Bývalý starosta, spevák, muzikant a nositeľ tradícií Juraj Kováč z Vlachova celý svoj život zasvätil muzike a folklóru. Prednedávnom mu vyšli dve zbierky ľudových piesní z Vlachova aj s CD nosičmi. V stredu (21.11. o 18.00 hod.) v rámci folklórneho večera U nás taká obyčaj nám tieto zbierky piesní predstaví a porozpráva, čo všetko predchádzalo vzniku týchto publikácií. Ďalším hosťom večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá spracovala tieto piesne a odborne popísala hudobné a spevácke štýly vlachovského folklórneho prejavu. Ako živý príklad doplnia program speváci z Vlachova. V ďalšej časti večera príde na rad krátka škola spevu, kde sa aj diváci môžu naučiť spievať vybrané ľudové piesne z Vlachova.
EVERGRÍNY 30. až 50. rokov
Vo štvrtok (22.11. o 19.00 hod.) sa prostredníctvom hudby prenesieme do mestského kaviarenského prostredia 30. – 50. rokov 20. storočia. „Zaspomíname si na slávne evergríny Gejzu Dusíka, Mikuláša Schneidera Trnavského, Martina Stránskeho a iných. Mestský typ hudby bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obyvateľov aj nášho regiónu, preto chceme v tomto „osmičkovom roku“ pripomenúť aj toto obdobie, ktoré bolo obohatené kvalitnou tvorbou našich skladateľov. Pozvanie prijala skupina Slovak Tango, zložená z mladých študovaných hudobníkov, ktorá je známa interpretáciou populárnych hitov a určite v rámci večera zaznejú piesne Marína, Skôr než odídeš, Miluška moja a iné,“ pozýva Mária Hlaváčová z GOS.
SVETLOM NAPÍSANÉ
Každá udalosť a všetky okamihy v nás zostávajú zakódované pomocou zmyslov a emócií. Náš život, myšlienky, nápady, predstavy, skutky, spomienky a udalosti. To všetko máme v našich hlavách uložené vizuálne. Každá spomienka na zážitok sa nám spája s niekým, niečím, niekde. Fotografia bola a je vynálezom, vďaka ktorému sa môžeme vrátiť do čias dávno minulých. V piatok (23.11.) sa prenesie program festivalu Rok na Gemeri do Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave, kde sa o 19.30 hod. predstaví hosť festivalu Folklórny súbor Borievka z Košíc so svojím profilovým programom Svetlom napísané. Predstavenie spája vizuálne informácie zachytené vo fotografiách a filmoch s udalosťami zo života ľudí žijúcich a formujúcich východné Slovensko za pomyselných uplynulých 100 rokov. Jednotlivé udalosti sú vyobrazené formou tanca, hudby a spevu za sprievodu premietaných autentických filmových ukážok, fotografií, svetelných a zvukových efektov. Autorom programu je vedúci FS Borievka Ján Vajda, hudbou sprevádza Ľudová hudba Rada Kertisa.
GALAPROGRAM – ČO STARÍ PAMÄTAJÚ, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 24. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny z Gemera. „Dramaturgia tohtoročného programu je postavená inak ako po ostatné roky. V tomto „osmičkovom roku“ si pripomíname aj 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, a zároveň aj 100. výročie vzniku ČSR, ktorá vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Tieto významné udalosti boli hlavným podnetom, na základe ktorého sa GOS v Rožňave rozhodlo záverečný galaprogram zimného festivalu Rok na Gemeri modifikovať a prostredníctvom tradovaných regionálnych zvykov a obyčají priblížiť dobu, ktorá nezabudnuteľným spôsobom zmenila nielen dejiny Čechov a Slovákov, ale aj národov Európy a celého sveta. Dobu, ktorá sa zachovala v spomienkach generácie našich starých a prastarých rodičov. Mnohokrát sú to spomienky veľmi smutné, veď ich poznačili dve svetové vojny. Avšak ani v tých najťažších časoch sa ľudia neprestali milovať, pracovať, veseliť sa, či úprimne smútiť za mŕtvymi blízkymi. Dramaturgia tohtoročného programu je preto postavená na jedinečných spomienkach skutočných ľudí, Gemerčanov, ktorí žili v okolitých obciach. Prostredníctvom ich vnukov a pravnukov sme sa dozvedeli mnoho smutných ale i veselých príbehov, a tak v galaprograme nazrieme do bohatej klenotnice autentického folklóru Gemera a spomienok ľudí,“ približuje program riaditeľka GOS Helena Novotná. Festival sa ukončí zábavou a tanečným domom, ktorý bude viesť Bálint Kristóf s partnerkou, do tanca zahrá Parapács zenekar z Maďarska.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 a 19.00 hodine.
Predpredaj vstupeniek:
Dom tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8), Po-Pi: 9.00 – 15.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-