(DTKG), ktoré ponúkajú zaujímavé edukačné aktivity podporujúce nielen rozvíjanie zručností, ale aj naplnenie cieľov začlenenia prierezovej témy regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry do školského vzdelávacieho programu. V textilnej dielni v priebehu týždňa sa budú deti učiť drotárstvu, plsteniu a výrobe sviečok zo včelieho vosku. Dospelí záujemcovia budú mať možnosť absolvovať workshop s umeleckým výrobcom ÚĽUV-u Ľubicou Noemi Kováčikovou a naučiť sa tradičné techniky spracovania ovčej vlny (19.11. o 17.00 hod.).
V muzikantskej dielni lektor, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice naučí deti vyrábať drevené zvukové hračky – signálne píšťalky, vrtuľky a koníkov. Pre dospelých pripravil dielňu „Loški a varejchi“, v ktorej sa účastníci workshopu naučia základom rezbárskej techniky a vyrobia si vlastné lyžice, či varechy (20.11. o 16.00 hod.).
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) budeme aj variť v gastronomickej dielni, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú pripravovať pirohy a varenie spojíme aj s tradičným veštením. Členky FS Haviar ukážu výrobu tradičných šúľancov, guliek a iných dobrôt z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa ponúkne klasické učenie sa rôznych techník spracovania hliny. Lektorka DTKG Renáta Kseničová má pripravené zaujímavé námety vo svojej dielni, kde si môžu deti vyrobiť už aj darčeky na Vianoce.
OLAŠSKÉ ČARODEJNICE
Utorkový večer sa bude niesť v duchu tajností a rôznych vešteckých úkonov. Etnologička Ivana Šusterová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s kolegyňou fotografkou Luciou Sekerkovou sa venujú téme olašských Rómov už dlhší čas. Minulý rok absolvovali výskum v Bukurešti, ktorý mapoval veštkyne – čarodejnice zo skupín olašských Rómov v Rumunsku. O tomto projekte im pred časom vyšla aj publikácia „Ženy predávajúce nádej“, o ktorej sa budeme v utorok (20.11. o 18.00 hod.) v DTKG rozprávať. Etnologička porozpráva o živote olašských Rómov všeobecne, zároveň otvoríme výstavu fotografií zo spomínaného výskumu Rómov v Rumunsku. V tento deň bude sprístupnená aj výstava s názvom Fajna folklorna fotka, ktorú pripravila naša partnerská inštitúcia Spišské osvetové stredisko.
FOLKLÓRNY VEČER SO SPEVÁKMI Z VLACHOVA
Vlachovo, dedina roka 2005, je známa aj výraznou históriou a snahou o uchovávanie kultúrneho dedičstva regiónu. Bývalý starosta, spevák, muzikant a nositeľ tradícií Juraj Kováč z Vlachova celý svoj život zasvätil muzike a folklóru. Prednedávnom mu vyšli dve zbierky ľudových piesní z Vlachova aj s CD nosičmi. V stredu (21.11. o 18.00 hod.) v rámci folklórneho večera U nás taká obyčaj nám tieto zbierky piesní predstaví a porozpráva, čo všetko predchádzalo vzniku týchto publikácií. Ďalším hosťom večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá spracovala tieto piesne a odborne popísala hudobné a spevácke štýly vlachovského folklórneho prejavu. Ako živý príklad doplnia program speváci z Vlachova. V ďalšej časti večera príde na rad krátka škola spevu, kde sa aj diváci môžu naučiť spievať vybrané ľudové piesne z Vlachova.
EVERGRÍNY 30. až 50. rokov
Vo štvrtok (22.11. o 19.00 hod.) sa prostredníctvom hudby prenesieme do mestského kaviarenského prostredia 30. – 50. rokov 20. storočia. „Zaspomíname si na slávne evergríny Gejzu Dusíka, Mikuláša Schneidera Trnavského, Martina Stránskeho a iných. Mestský typ hudby bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obyvateľov aj nášho regiónu, preto chceme v tomto „osmičkovom roku“ pripomenúť aj toto obdobie, ktoré bolo obohatené kvalitnou tvorbou našich skladateľov. Pozvanie prijala skupina Slovak Tango, zložená z mladých študovaných hudobníkov, ktorá je známa interpretáciou populárnych hitov a určite v rámci večera zaznejú piesne Marína, Skôr než odídeš, Miluška moja a iné,“ pozýva Mária Hlaváčová z GOS.
SVETLOM NAPÍSANÉ
Každá udalosť a všetky okamihy v nás zostávajú zakódované pomocou zmyslov a emócií. Náš život, myšlienky, nápady, predstavy, skutky, spomienky a udalosti. To všetko máme v našich hlavách uložené vizuálne. Každá spomienka na zážitok sa nám spája s niekým, niečím, niekde. Fotografia bola a je vynálezom, vďaka ktorému sa môžeme vrátiť do čias dávno minulých. V piatok (23.11.) sa prenesie program festivalu Rok na Gemeri do Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave, kde sa o 19.30 hod. predstaví hosť festivalu Folklórny súbor Borievka z Košíc so svojím profilovým programom Svetlom napísané. Predstavenie spája vizuálne informácie zachytené vo fotografiách a filmoch s udalosťami zo života ľudí žijúcich a formujúcich východné Slovensko za pomyselných uplynulých 100 rokov. Jednotlivé udalosti sú vyobrazené formou tanca, hudby a spevu za sprievodu premietaných autentických filmových ukážok, fotografií, svetelných a zvukových efektov. Autorom programu je vedúci FS Borievka Ján Vajda, hudbou sprevádza Ľudová hudba Rada Kertisa.
GALAPROGRAM – ČO STARÍ PAMÄTAJÚ, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 24. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny z Gemera. „Dramaturgia tohtoročného programu je postavená inak ako po ostatné roky. V tomto „osmičkovom roku“ si pripomíname aj 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, a zároveň aj 100. výročie vzniku ČSR, ktorá vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Tieto významné udalosti boli hlavným podnetom, na základe ktorého sa GOS v Rožňave rozhodlo záverečný galaprogram zimného festivalu Rok na Gemeri modifikovať a prostredníctvom tradovaných regionálnych zvykov a obyčají priblížiť dobu, ktorá nezabudnuteľným spôsobom zmenila nielen dejiny Čechov a Slovákov, ale aj národov Európy a celého sveta. Dobu, ktorá sa zachovala v spomienkach generácie našich starých a prastarých rodičov. Mnohokrát sú to spomienky veľmi smutné, veď ich poznačili dve svetové vojny. Avšak ani v tých najťažších časoch sa ľudia neprestali milovať, pracovať, veseliť sa, či úprimne smútiť za mŕtvymi blízkymi. Dramaturgia tohtoročného programu je preto postavená na jedinečných spomienkach skutočných ľudí, Gemerčanov, ktorí žili v okolitých obciach. Prostredníctvom ich vnukov a pravnukov sme sa dozvedeli mnoho smutných ale i veselých príbehov, a tak v galaprograme nazrieme do bohatej klenotnice autentického folklóru Gemera a spomienok ľudí,“ približuje program riaditeľka GOS Helena Novotná. Festival sa ukončí zábavou a tanečným domom, ktorý bude viesť Bálint Kristóf s partnerkou, do tanca zahrá Parapács zenekar z Maďarska.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 a 19.00 hodine.
Predpredaj vstupeniek:
Dom tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8), Po-Pi: 9.00 – 15.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-