Na internete nájdete naozaj všetko. Tak som aj ja pri prehliadaní stránok Maj Gemer našiel zaujímavé podujatie, ktoré sa konalo túto sobotu 1. decembra 2012 na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota, v sedle Zbojská, na miestnom salaši. Išlo totiž o zabíjačku na Zbojníckom dvore, ale nie o hocijakú, ale súťažnú. Do súťaže sa prihlásilo deväť družstiev, ktoré museli predviesť kompletné spracovanie prasiatka od porážky až po spracovanie mäsa na finálne produkty - jaternice,klobásky, škvarky,
tlačenku, pražené mäsko, praženú krv a iné pochúťky týkajúce sa zabíjačky. Už o 06.30 hod., ešte za tmy, sme vyštartovali z Rožňavy smerom na Revúcu. Jemne mrholilo, ale už po prejdení Revúcej a Muráňa začali padať na čelné sklo nášho auta snehové vločky. Kým sme sa z Tisovca dostali do sedla Zbojská, obdivovali sme železné mosty ozubnicovej železnice na brezniansku stranu. Po príchode na salaš Zbojská nás vítal snehový poprašok a veľa áut. Po zaplatení vstupného – 6.- euro sme mohli jesť a piť celý deň u všetkých súťažiacich a organizátorov do popuku. Originálna cigánska muzika vítala všetkých návštevníkov. A to už sme sa presunuli k ohrade, kde na svoj ortieľ čakali prasiatka o váhe cca 150kg.
Zruční mäsiari zakáľali prasiatka klasickou mäsiarskou pištoľou a ich pomocníci, resp. členovia súťažiacich družstiev si svoje svinky odnášali na svoje stanovištia. V kotloch vrela horúca voda. Každé pripravené prasa sa ocitlo najprv v kúpeli - v typickom drevenom koryte, kde sa zbavilo svojich štetín a pazdurkov- nechtov na ratičkách. Po dôkladnom očistení kože opálením a umytím, sa prasiatka vytiahli na tzv. trojnohu k ďalšiemu spracovaniu. Najprv mäsiari vybrali črevá, potom vybrali vnútornosti - pečeň, pľúca, srdce, obličky. Ďalej po dôkladnom opláchnutí studenou vodou pokračovali v ďalšom rozoberaní- mäso na slaninu, hlavu do kotla, bôčik na pečenie, lopatku na praženie a stehno na dobrú šunku. Odrezkové mäso išlo na klobásy, hlava a vnútornosti na jaterničky a tlačenku. Každé súťažiace družstvo podľa svojich skúseností pripravovalo tieto špeciality, ale aj iné, ktoré hodnotila odborná porota, ale aj samotní návštevníci.
Chodili sme od stánku ku stánku a všetko sme koštovali. K tomu všetkému vyhrávali ďalšie dve ľudové kapely, resp. harmonikári. A to ešte nebolo všetko. V tzv. maštali sa podávala aj kapustnica a výborný punč. Už nám bolo naozaj do popuku a tak sme sa pomaly chystali na cestu domov. Ale bolo to veľmi ťažké, pretože práve okolo obeda začalo prichádzať neuveriteľné množstvo ďalších ľudí. Hoci počasie neprialo a návštevníci parkovali na rozmočenej lúke, mal prácu aj traktor, ktorý musel zaparkovaným autám pomáhať. Hoci sme nezostali až do konca, odchádzali sme domov napapkaní a veľmi spokojní. Hoci som svojim foťákom nezachytil všetko, pripájam fotogalériu a dúfam, že na budúci rok navštívite aj vy toto fantastické podujatie. Posledné fotky fotogalérie zachytili drevené sochy, ktoré pred očami návštevníkov vytvárali majstri drevorubači z Českej republiky.
Ing. Milan Kupčo
Rožňava
{gallery}obsah/zakalacka{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a