To je názov ľudovej piesne, v ktorej sa spieva o ukončení pastierskej sezóny, rovnako ako tomu bolo aj počas uplynulej soboty 26. októbra 2013 na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, kde sa konal druhý ročník podujatia Slovenské mitrovanie.Celkovú atmosféru počas dňa dotvárali heligonkári Jaroslav Petrinec, Andrej Kamenský, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara, ku ktorým sa v záverečnom kultúrnom programe pridali folklórne súbory Vepor z Klenovca, Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Rimavan z Rimavskej Soboty, Laznícky výber a Mladosť z Banskej Bystrice, ako aj fujaristi z Kotošky a Dušan Ceber. Bodkou za podujatím bolo posedenie a voľná zábava pri ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca, ktorou sa ukončilo dvojdňové vzdelávacie a propagačné podujatie Slovenské mitrovanie. Jeho cieľom bolo spropagovať tradičné ovčiarstvo, život na salaši, zvykoslovie, hudobný a tanečný folklór našich predkov z tejto oblasti, čo sa nám vďaka všetkým spoluorganizátorom, dobrovoľníkom a účinkujúcim podarilo. Naše poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom podujatia - Rimava.sk a RTVS - Rádio Regina Banská Bystrica za intenzívnu propagáciu podujatia.
Hlavným organizátorom podujatia bola Miestna akčná skupina MALOHONT a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce v spolupráci s odborným garantom, ktorým bola Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica. Spoluorganizátorom výstavy konanej v mlyne bolo Gemersko - malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Občianske združenie OZVENY Hrachovo. Autorom myšlienky podujatia je etnológ a andragogik PhDr. Ivan Murín, PhD. z UMB Banská Bystrica v spolupráci s manželmi Stanislavou a Jaroslavom Zvarovcami z Klenovca.
Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR a Banskobystrický samosprávny kraj. Časť aktivít bola spolufinancovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013, opatrenie 4.3 Chod MAS.
Ing. Miroslava Kubaliaková,
manažérka MAS MALOHONT
Poďakovanie účinkujúcim a dobrovoľníkom:
- dobrovoľníkom MAS - Oľge Maciakovej, Gejzovi Hákovi, Ivanovi Vargovi, Štefanovi a Ivke Horváthovcom, Ingrid Palatinusovej, Arlete Kovácsovej, Gabike Medveďovej, Jarkovi Zvarovi, Miške Muránskej
- Petrovi Juhaniakovi za ukážku strihania oviec a Mariánovi Jakabšicovi za zaháňanie oviec
- Petre Pajasovej, Danke Spodniakovej a Elene Bútorovej za ukážku výroby syrov
- Ľubke Žilkovej, Martinovi Felbabovi a Jánovi Fottovi za ukážku spracovania ovčej vlny
- Samuelovi Dovalovi za ukážku opracovania ovčej kože
- Michalovi Dovalovi za ukážku výroby lubových košíkov
- Ľubošovi Majanovi za ukážku výroby bičov
- Eve Dolinajovej za ukážku výroby bábik zo šúpolia
- Jánovi Maciakovi, Jozefovi Švantnerovi a Ondrejovi Šufliarskemu za prezentáciu svojich drevených a kožených výrobkov
- Milanovi Stierankovi, Milanovi Katreniakovi, Ľubošovi Majanovi, Jánovi Fottovi a Jánovi Maciakovi za zapožičanie výrobkov na výstavu
- dobrovoľníkom a zamestnancom Salaša pod Maginhradom
- folklórnym súborom, heligonkárom, fujaristom a sólistom
- súťažným družstvám - Hrachovianky, Trio Vareška z Čerenčian, MMJO Mikroregión Rimava a Rimavica, Kokavskí gurmáni, Folkloristi z OZ RODON Klenovec, DFS Mladosť z Klenovca, Havrany z Lukovíšť a Kokavská ambasáda Zvolen
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.