V dávnejších časoch sa k Veľkej noci viazali rôzne zvyky, ktoré mladšia generácia teraz už môže poznať len z nostalgie našich rodičov a starých rodičov. Mne je osobne aj ľúto, že niektoré z nich už zanikli a ja som ich zažiť nemohla. Ale na druhej strane rada počúvam veselé príbehy, ktoré sa viažu na vtedajšiu mládež, šibačov a kúpačov, zvyky súvisiace s maľovaním rôznych vzoriek na farebné vajíčka, ktoré boli odmenou za vykúpanie a vyšibanie dievčat, zo zámerom, aby po celý rok boli čerstvé ako rybičky a „nezvädli”. Tieto zvyky v niektorých obciach ešte dodnes ľudia zachovávajú, i keď je pravdou, že hlavne už len v menších dedinách a či osadách.
Ale napriek k zaniknutiu niektorých milých zvykov, ľudia na celom svete tento sviatok budú s veľkou radosťou oslavovať aj v budúcnosti, ako ho slávia dnes alebo oslavovali predtým.
Pri tejto príležitosti by som chcela popriať všetkým čitateľom stránky veselé sviatočné veľkonočné dni aj s nižšie uvedenou básničkou.
Kráčať Tvojou cestou chcem
Ježiš príď a ukáž mi,
akým radšej nebyť.
Želám, aby si ma životom viedol,
a nikdy sa nepretrhla
nás spájajúca niť.
Chcem ísť po Tvojich stopách,
lebo viem,
že tie sú vždy správne.
Chcem sa pred Tebou
pokorne skloniť
a poprosiť len
o lásku, silu, zdravie.
A hlavne o Tvoju prítomnosť,
ktorá mi je všetkým,
bez nej ja už nechcem piť,
bez nej nejem, nespím.
Chcem sa na Tvojich výtvoroch podieľať,
to dáva môjmu životu zmysel,
radšej potlačím svoj smäd,
svoj hlad,
len si prajem, aby si tu opäť bol,
z nebies ku nám zišiel.
(21.4.2011)
Erika Mogyoródiová
{jcomments on}
































Opäť k nám zavítal najsvätejší sviatok roka – Veľká noc, kedy kresťania každoročne s nadšením oslavujú zmŕtvychvstanie nášho Pána, spasiteľa Ježiša Krista, ktorý pre ľudstvo priniesol najväčšiu obeť a daroval svoj život pre vykúpenie nás všetkých.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.