S vítaním jari je spojených aj niekoľko marcových podujatí ako vynášanie Moreny či Marienky, alebo zdobenie veľkonočného stromu. Okrem toho nájdete v ponuke mesiaca marec filmov.
Vítaním jari bude naplnený najmä druhý marcový víkend. V sobotu 12. marca sa bude vo Veľkých Teriakovciach vynášať Morena, po ktorej sa bude v kultúrnom dome konať súťaž o najkrajšiu Morenu a malý veľkonočný jarmok. V nedeľu 13. marca prevezme štafetu obec Striežovce, kde sa bude vynášať Marienka. Ide o starý zvyk, ktorým sa na Smrtnú nedeľu, čo je dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou, symbolicky vyháňa zima a víta sa jar.
V tento deň sa slamená figurína ženy oblečená v tradičnom odeve - nazývaná Morena alebo Marienka - nesie za spevu po dedine k rieke, kde sa zapáli a hodí do vody. Súčasťou týchto sprievodov je aj kultúrny program.
V tú istú nedeľu (13.03.) obsadí divadelné dosky kultúrneho domu v Utekáči Divadelný súbor T. Vansovej z Rimavskej Píly s klasickou komédiou Starúš plesnivec alebo 4 svadby na 1 pohrebe od Janka Chalupku.
O týždeň neskôr bude veselo aj v Klenovci, kde v sobotu 19. marca privítajú folkovo-humoristicko-recesnú skupinu Drišľak.
Sobota 19. marca bude v Klenovci patriť aj športu, konkrétne stolnému tenisu, v ktorom si môžu zmerať sily dospelí z obce a jej okolia.
Na druhý deň (20.02.) sa bude Hrachovom niesť atmosféra blížiacich sa Veľkonočných sviatkov. Každý, kto má záujem zapojiť sa do výzdoby stromu svojimi veľkonočnými vajíčkami, je vítaný. Na záver bude zároveň vyhodnotená súťaž žiakov Základnej školy s MŠ Sama Vozára o najviac vyrobených netradičných veľkonočných vajíčok.
Kino Rimava v Hnúšti odštartuje marcovú ponuku dobrodružným akčným filmom Posledný lovec čarodejníc, ktorý premieta 10. marca a ukončí ju komédiou Dokonalý šéf s hviezdnym hereckým obsadením vo štvrtok 24. marca.
Medzitým v sobotu 19. marca bude Hnúšťa opäť patriť medzi viac ako 200 slovenských a českých miest, kam zavíta filmový festival Expedičná kamera, ktorý aj v tomto roku ponúka sériu najúspešnejších cestovateľských a outdoorových filmov uplynulej sezóny.
Medzi ne patrí aj najnovší film Suri od Pavla Barabáša, ktorý zavedie divákov na dobrodružnú plavbu po neznámej africkej rieke i putovanie pralesom. Na jeho konci je územie obávaného kmeňa Suri, ktorý sa rozhodol bojovať za svoje tradície a pôvodný spôsob života. Budú mať národy, ktoré po tisíce rokov bránili svoje tradície dosť sily, odolať tlaku našej civilizácie?
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete na web stránke MAS MALOHONT v Kalendári podujatí 2016. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.