pestrý program a množstvo sprievodných podujatí. V programe vystúpi okolo 150 účinkujúcich.
„Deti zaujme najmä dopoludňajší program. Hradný šašo, známy mím Miroslav Kasprzyk, bude celý deň deti zabávať svojimi kúskami a pripravil si pre ne aj interaktívne predstavenie Zlý kráľ. Určite ich upúta aj šermiarske divadelné predstavenie v dvoch dejstvách – Žán! Dnes budeš líška, alebo umenie majstra sokoliara,“ pozýva na podujatie tých najmenších výkonná riaditeľka KOCR Košický kraj Lenka Vargová Jurková.
Od jednej popoludní sa pod hradom uskutoční veľká šachová partia – Živý šach. Na obrovskej šachovnici, na 40 metroch štvorcových, bude 36 živých figurín bojovať na život a na smrť. Po napínavej šachovej partii si účastníci budú môcť vydýchnuť na koncerte hudobnej skupiny Marnatosnaha.
Predstaví sa aj historická strelecká a bojová jednotka. Spolu s programom začne aj verbovanie rodičov do kráľovskej armády i výcvik mladých rytierov. Spoločne zvedú bitku o slamený hrad Slamburg. Potom môžu diváci sledovať vystúpenie lukostrelcov na koňoch, súboje rytierskych družín, divadelné predstavenie Milovaný nepriateľ, ako aj koncert dievčenskej akustickej skupiny MIXTAPE z Rožňavy.
Už za súmraku sa opäť rozohrá veľkolepá šachová partia pri západe slnka. Posledné lúče slnka vystrieda svit faklí a poskytne divákom naozaj nezabudnuteľný zážitok. Hradné dni vyvrcholia posledným plamenným súbojom.
Súčasťou podujatia budú aj ukážky historických remesiel v stredovekej dedine. Rožňavská reštaurácia Tri ruže pripraví dobovú stredovekú kuchyňu, kde budú z veľkého grilu ponúkať rôzne kulinárske špeciality. Nebude chýbať ani jedinečný stánok Kráľovská čokoláda, v ktorom možno ochutnať tiež Kráľovskú ľadovú kávu.
Pripravená je aj zľavnená turistická ponuka. Napríklad za polovičné vstupné bude možné kochať sa výhľadom z rožňavskej Strážnej veže a do kaštieľa v Betliari budú mať deti vstup zadarmo. Dvadsaťpercentnú zľavu dostanú návštevníci Krásnohorskej jaskyne či reštaurácie Tri ruže v Rožňave.
Krásnohorské hradné hry patria medzi najväčšie historické podujatia na Slovensku. Ich organizátor občianske združenie Tri ruže v partnerstve s Obcou Krásnohorské Podhradie už roky vďaka spolupráci so šermiarskymi skupinami z rôznych regiónov i krajín divákom prináša zážitok z kultúrnej rozmanitosti a oživenia histórie. Hry priťahujú záujemcov o históriu, historické bojové umenie a historické remeslá nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia.
TERRA INCOGNITA je samostatný program iniciovaný regionálnou samosprávou na podporu kultúry a kultúrneho cestovného ruchu prostredníctvom vytvorenia trvalo udržateľnej ponuky destinácií, produktov a služieb. Od januára 2015 sa program Terra Incognita realizuje pod gesciou KOCR KK. Hlavnou témou programu je kultúrne dedičstvo rozložené a zachované na troch tematických cestách – železnej, gotickej a vínnej. Historický potenciál v obciach a mestách Košického kraja vytvoril línie jedinečných ciest, po ktorých môže návštevník putovať a spoznávať nielen témy jednotlivých ciest, ale aj zažiť jedinečnú atmosféru kultúrnych, športových a iných podujatí, ktoré na týchto cestách ponúka kraj. Viac na www.terraincognita.sk.
Soňa Kostrábová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-