Po úspechu z minulého roka nebude ani tentokrát chýbať slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. „Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Podobne to prebiehalo aj kedysi počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Dejiskom podujatia bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, ktorý v sobotu 22. októbra otvára svoje brány pre širokú verejnosť o 11:00 hod. Deň začína ukážkami prác na salaši, ako napríklad pasenie oviec s ovčiarskymi psami, strihanie oviec, výroba syrov, odváranie žinčice či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem.
„Atmosféru úvodnej časti programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni - Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Folklórna skupina Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, Detský folklórny súbor Zrkadielko z Hnúšte, Detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, heligonkári z Muráňa a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
K ovčiarstvu sa viaže aj viacero remesiel, ktoré budú zastúpené na jarmoku najmä formou ukážok. Rady remeselníkov rozšíria aj tento rok ďalší výrobcovia z regiónu a okolia s medom, medovinou, trdelníkmi či syrmi. Okrem toho sú pre návštevníkov podujatia pripravené aj ďalšie sprievodné aktivity, ako výstava oviec či drevených atrakcií pre deti v areáli salaša.
V teriakovskom mlyne bude zároveň od 09:30 hod. prebiehať výstava Jelšavské zvonce, ktorú bude sprevádzať riaditeľka Mestského múzea Jelšava Tatiana Strelková. Súčasťou výstavy bude aj prezentácia filmu o zvonkárovi Jaroslavovi Bastyurovi Tradičné zvonkárstvo na Gemeri. Okrem toho sa v mlyne uskutoční seminár na tému Špecifiká terénneho výskumu folklóru s lektorkou doc. PhDr. Hanou Hlôškovou, CSc., z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Od 14:30 hod. zaplní areál salaša hudba, tanec a spev v podaní folklórnych kolektívov i sólistov - Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Folklórny súbor Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, fujaristi Trio z Kotošky - Murinovci a Pavel Bielčik z Kokavy nad Rimavicou.
Už spomínaný sprievod bačov a valachov, v ktorom účinkujú folkloristi z Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Muránskej Zdychavy, Revúčky, Chrenovca, Detvy a Zvolena, odštartuje o 17:00 hod. a za svetla faklí sa presunie od salaša k Humnu, kde prebehne vyúčtovanie s majiteľom oviec. Po ňom bude nasledovať tancovačka pri ľudovej hudbe Bratov Briakovcov a škola tanca, počas ktorej sa návštevníci naučia tanečné prvky a motívy z Podpoľania ako tanierový, váľaný či cifrovanie.
Novinkou tohto ročníka je zlosovanie vstupeniek, ktoré prebehne po 16:00 hod. po vyhodnotení súťaže vo varení baraních špecialít. Hlavným zámerom podujatia je zachovať zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny a priblížiť ich súčasnej generácii vrátane významu ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie. Cieľom organizátorov je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová,
manažérka MAS MALOHONT
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.