Sviatky jari
Atmosféra blížiacej sa Veľkej noci v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bude umocnená jarmokom tradičných veľkonočných ľudovoumeleckých výrobkov, ktorý potrvá od 5. do 7. apríla. V nedeľu 9. apríla zaplnia strom v centre Hrachova stovky veľkonočných vajíčok, ku ktorým môžete pridať aj tie vaše.
Muzikál a divadlo
Počas veľkonočných sviatkov je na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy, od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina. Predstavenie v podaní profesionálneho Mestského divadla Actores z Rožňavy s veľkou výpravou, mimoriadne krásnou, prepracovanou a chytľavou hudbou s prvkami orientu, podmanivými svetelnými efektmi a nádhernými kostýmami si môžete pozrieť 16. apríla v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V sobotu 22. apríla bude Dom kultúry v Hnúšti dejiskom divadelnej komédie Les, ktorá nastoľuje aktuálne témy vypočítavosti, intríg i meniacich sa hodnôt. Ohniskom divadelnej hry je spor o les, ktorý pre bohatú majiteľku panstva Raisu Gurmyžskú predstavuje iba šancu ako rozmnožiť majetok a získať mladého milenca a pre obchodníka Vosmibratova je iba biznisom.
Tri letušky v Paríži je už 50 rokov jednou z najúspešnejších komédií a v nedeľu 30. apríla zavíta aj do Rimavskej Soboty. Dej sa točí okolo úspešného parížskeho architekta, ktorý si chce užívať výhody ženáča, no do svadby sa nehrnie. Je fanúšikom letušiek a udržiava spoločnú domácnosť s tromi snúbenicami súčasne, ale iba do chvíle, kedy v letovom poriadku nastanú zmeny.
Šport a turistika
Už po siedmykrát si priaznivci stolného tenisu zmerajú sily vo Veľkonočnom turnaji dospelých, ktorý sa koná v sobotu 8. apríla v Klenovci.
Nielen pre milovníkov terénnych vozidiel je určené podujatie Offroad Tisovec, ktoré začína 20. apríla registráciou posádok od 14:00 hod. a pokračuje po 20:00 hod. promo jazdou mestom. Medzitým je pripravený sprievodný a kultúrny program. Nasledujúce dva dni budú plné dobrodružstva a adrenalínu na tratiach v teréne počas denných okruhov a v nedeľu 23. apríla na divácky zaujímavom triale v časti Dolinka.
Na svoje si prídu aj turisti, ktorí sa môžu v sobotu 22. apríla pridať k výstupu na Hradovú so štartom v Tisovci alebo o týždeň neskôr 30. apríla k výstupu na Sinec pod názvom Sto jarných kilometrov. Pešia túra s cieľom pri horárni pri Fabovi je stretnutím susedov z obcí Lehota nad Rimavicou, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo a Rimavské Zalužany a širokej verejnosti, ktorá chce stráviť nedeľu v prírode.
Na ľudovú nôtu
Na Salaši Zbojská sa bude oslavovať sviatosť ovčiarstva a vy môžete byť pri tom. V sobotu 22. apríla je pre verejnosť pripravená spoveď valachov, prvé vyháňanie oviec na pašu, magické úkony na Juraja a animácie pre najmenších spojené s valaskou kultúrou. Okrem kultúrneho programu a večernej zábavy si môžete pochutnať aj na dobrotách valaskej kuchyne, medzi ktorými nebude chýbať pečená baranina, halušky, baraní perkelt či šúľance.
Pár dní predtým aj potom sa uskutočnia regionálne súťaže, a to 20. apríla v Hnúšti, zameraná na choreografiu detských folklórnych súborov a spev sólistov ľudových piesní a 29. apríla v Klenovci, zameraná na choreografiu folklórnych súborov z okresov Rimavská Sobota a Revúca.
Sobota 29. apríla bude v Klenovci aj dňom 1. Gemersko-malohontskej ľudovej tancovačky, počas ktorej sa naučíte niekoľko ľudových tancov pod vedením Marianny Svoreňovej a Vlada Michalka. Po škole tanca bude pokračovať voľná zábava.
V susednej obci Kokava nad Rimavicou sa môžete o deň neskôr (30.04.) tešiť na pravú májovú veselicu, ktorá bude nasledovať po stavaní mája. A nebude chýbať ani bozkávanie pod čerešňou...
Rôzne
Na nedeľu 30. apríla sú plánované aj ďalšie podujatia - koncert Nedvědovcov s kapelou v Revúcej a Oždianska grilovačka s večernou zábavou v Ožďanoch.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-